utorok, júna 16, 2015

Delirium #3: Rekviem | Posledný boj v mene lásky

Lena a Hana. Dve najlepšie priateľky, ktoré stoja na úplne opačných protipóloch. Lena, zamilovaná, žijúca uprostred divočiny a bojujúca za možnosť milovať. Hana, vyliečená, žijúca pokojný život, ktorú čaká svadba a bojuje s tým, že liečba nebola stopercentná. Rekviem, tretia časť série Delírium, zatracovaná a nie práve obľúbená.

Prvá časť bola sladká ako med. Druhá teoreticky to isté, len obrátene – už Lena nebola tá, ktorá chce byť vyliečená a láska jej postoj zmení, bola tá, ktorá presviedčala svoju „lásku“, aby sa pridala k nim. Tretia časť je skôr v bojovom duchu. A je veľmi, ozaj veľmi dobrá a mňa stále prekvapuje, prečo na ňu ľudia „pľujú“ (samozrejme, nie doslova!). Priznávam, že druhá časť bola v mojich očiach slabá. Veľmi slabá. Zbytočná. No Rekviem všetko to, čo chýbalo v Pandemóniu, vynahrádza a ťahá človeka na nekonečnú jazdu.


Lena sa mení a dospieva. Áno, jej srdcervúce výlevy okolo jej dvoch nápadníkov dokážu človeka tak trochu znechutiť, ale budiž. Rekviem sa odohráva vo svete, ktorý zatracuje lásku a autorka ju tam musela nejako vložiť. Síce trošku nešťastne, čo sa druhej a tretej časti týka, ale dobre. To však neznamená, že Lena nie je bojovníčka, že sa nedokáže obetovať a nevie bojovať za správnu vec. Opak je pravdou – je všetkým spomenutým. Nie, nie je Katniss Everdeen či Tris Prior. To nie. Ale je osobitou hrdinkou, ktorá si dokáže získať srdce čitateľa. Až na tých jej pár nemých výkrikov bez akéhokoľvek opodstatnenia. A preto autorkina voľba vložiť do knihy i kapitoly z pohľadu Hany, bola ako najvyššia výhra lotérii. Ono to je takto – počas čítania Rekviem, vám Lena občas môže zdvihnúť svojím správaním tlak a vtedy prichádza ten správny moment, keď nastupuje na scénu Hana so svojím jednoliatym pohľadom na svet kvôli liečbe a vy sa upokojíte a poviete si: áno, kapitoly s Hanou sú skvelé, ale takto by som rozmýšľať nechcel/nechcela a i keď ma Lena občas naštve, bez lásky by som žiť odmietol/odmietla. Jednoduché ako facka.
 
Ako to už v obdobným dystópiách býva, i tu dochádza k povstaniu a boju za správnu vec. Plánovanie jednotlivých útokov a odhaľovanie určitých skutočností, je ako balzam na dušu popri všetkom Leninom utrpení z lásky (ktorú by aj tak nevymenila za všetko na svete, je to predsa krásny pocit). Rekviem je dosť akčná a naberá na obrátkach, hlavne oproti Delíriu (priznávam, že Pandemónium si takmer nepamätám...) a je to fajn zmena. Konečne sa deje niečo skvelé, čo človeka donúti obhrýzať si nechty a potichu fňukať nad nespravodlivosťou (a neklamem, keď tvrdím, že som mala slzy v očiach, život nie je fér – ani ku knižným hrdinom).

Čo by som dodala na koniec? Rekviem je v mojich očiach najlepšia časť tejto série a neklamem. Nie je tak sladká, ako predchádzajúce dva diely a má vcelku slušnú dynamiku. K tomu nádherný štýl, akým Lauren Oliver píše a tadá – takmer dokonalé dielo je na svete. Už len upozorním, aby ste nezatracovali koniec, keď sa k nemu dopracujete. Je to skvelý koniec a autorka mala veľkú odvahu, to ukončiť takto. Dala nám možnosť zapojiť svoju fantáziu. Nie všetko musí byť čitateľovi posunuté na striebornom podnose, tak si to užite. Určite odporúčam.

Moje hodnotenie: 90%


Rada by som poďakovala spoločnosti ALBATROS MEDIA za recenzný výtlačok. Knižku si môžete zakúpiť TU.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Je mi to veľmi ľúto, ale z dôvodu množstva spamov som musela zaviesť opisovanie z obrázka. Pevne verím, že sa množstvo spamov zredukuje a teším sa na vaše komentáre! :)