piatok, mája 29, 2015

Sushi v dushi: Nie vždy sa hľadať šťastie v inom kúte sveta oplatí.

Japonsko, krajina vychádzajúceho slnka s množstvom tradícií a nádhernou kultúrou. Pre mnohých ľudí sú jej obyvatelia chladní ako ľad. Úctiví, pokorní, poďakujú sa vždy dvakrát a niekoľkokrát to dotyčnému vrátia späť. Dalo by sa povedať, že nami Európanmi opovrhujú a zároveň nás obdivujú. Denisa Ogino, autorka knihy Sushi v dushi, mala možnosť počas svojho 10 ročného pobytu spoznať tento záhadný a inšpiratívny národ a dokonca s jedným Japoncom i žiť v manželskom zväzku.

Denisa sa do Japonska dostala čírou náhodou – jedného dňa prišla ponuka práce a ona sa rozhodla ísť. Nič ju u nás na Slovensku nedržalo. Avšak keď prišla, práca, ktorú ju čakala, nebola tá, o ktorej sa hovorilo – mala sa stať hosteskou. Aby vás to nemýlilo – hosteska nie je prostitútka, je to spoločníčka. Rovnako ako gejša, len bez všetkých tých nádherných vecí okolo toho. Hosteska má byť pri mužovi, počúvať jeho trápenia, rozprávať sa s ním, baviť ho, dodávať mu sebavedomie, nie telesne ho potešiť (i keď... =) výnimky potvrdzujú pravidlo, hejže). Keďže nemala na výber a chcela sa dostať domov, potrebovala zarábať a tak sa svojej úlohy zhostila čo najlepšie. No Japonsko sa jej pomaly, ale isto dostávalo pod kožu a už nebolo kam ujsť.

Na knihe cítiť, že ju nenapísala Denisa sama, ale Evita Urbaníková. Ak ste mali možnosť niečo od Evity čítať – a teraz stranou, že ide o ženské romány – veľmi ľahko rozpoznáte jej štýl. Voľbu slov. A možno je to občas na škodu ako na úžitok, ale to vám nebude vôbec vadiť. Číta sa to celkom príjemne, len niektoré slová a slovné spojenia trochu bijú do očí. Kniha samotná je rozdelená viac-menej na dve polovice – na obdobie, keď Denisa fungovala ako hosteska a na jej manželstvo s Japoncom. Ja osobne sa musím priznať, že keď ešte robila hostesku, bolo to niekoľkokrát zaujímavejšie ako jej spolužitie s manželom. Jednak preto, že sa tomu obdobiu svojho života venovala viac a aj z dôvodu, že to bolo celkovo zábavnejšie. Jej manželstvo nebolo dvakrát šťastné a ako sama verejne prichádza, šlo o životný omyl, no taký je život – všetko zlé je na niečo dobré. Bohužiaľ, manželstvu sa ani zďaleka nevenovala toľko, ako obdobiu keď fungovala ako spoločníčka a mnohé otázky ostali nezodpovedané.


Na koniec by som povedala len toľko, že na každú situáciu existuje niekoľko pohľadov a Denisin nemusí platiť (a určite ani neplatí) na úplne celý národ. Ale je to zaujímavé čítanie a pohľad do hláv a na samotnú mentalitu Japoncov. Určite sa tam nehodlám nikdy presťahovať, ale pozrieť sa? Prečo nie. Tajuplné Japonsko je nádhernou krajinou napriek prírodným pohromám, ktorých tam je neúrekom, no vydať sa za Japonca? Radšej nie. To budem loviť ďalej v našich európskych vodách. Knižku určite odporúčam, hlavne ak máte chuť na niečo pohodové a zároveň zaujímavé. Nemali by ste sa sklamať.

Moje hodnotenie: 75%



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Je mi to veľmi ľúto, ale z dôvodu množstva spamov som musela zaviesť opisovanie z obrázka. Pevne verím, že sa množstvo spamov zredukuje a teším sa na vaše komentáre! :)