piatok, októbra 11, 2013

Tajné preteky

Viem, že Tajné preteky sú úplne mimo žáner, ktorému sa na blogu venujem, ale čert to vezmi. Pokiaľ natrafíte na kvalitnú knihu, ktorá dokonca i mapuje skutočnosť, musíte sa o ňu podeliť so svetom a vôbec vás pri tom netrápi, či zapadá do nejakého pomyselného systému, ktorý ste si akože zaviedli. A to hlavne vtedy, keď sa z vás stal zarytý fanúšik cyklistiky, ktorý sa snaží naškrečkovať čo najviac informácií. Veruže to nie je vždy príjemné, ale tak to už vo svete športu býva. Hlboký nádych - ideme nato, čo poviete?

http://sportky.topky.sk/cacheImg/obr/1200px/kniha-tajne-preteky-355778.jpg

Tyler Hamilton je bývalý profesionálny cyklista, ktorý počas obdobia svojho pôsobenia žiaril. A nie len to – bol jedným z najbližším priateľov Lancea Armstronga, ktorý sa stal svetovým fenoménom. Keď prvýkrát navrhol spoluautorovi Tajných pretekov spoluprácu na knihe, Daniel Coyle naoko ponuku zvažoval, ale v skutočnosti o podobný projekt nemal záujem. Tyler Hamilton bol vždy pohoďák, ktorého nič nerozčertilo a pôsobil priam nudne. Aká to len bola facka pre Daniela i Hamiltonových fanúšikov, keď sa celý svet tohto cyklistiku zrútil a zistilo sa, že jeho úspech je vystavaný na dopingu. A nie len ten jeho.

Tyler Hamilton počas programu 60 Minutes
Hovorí sa, že cyklistika je šport, v ktorom sa dopuje najviac. Neviem síce, čo je na tom pravdy, pretože nesledujem každú informáciu, ktorá sa objaví, ale nečudo, že svet sa k nej stavia z veľkej časti skepticky. A teraz si predstavte, že čítate knihu o jednom z najlepších profesionálnych cyklistov desaťročia a krok po kroku sa dozvedáte, ako celý ten ich systém fungoval. Viete, že niečo bral, že jeho testy boli pozitívne, ale predsa len je jeho priama spoveď o to väčšia facka, pretože zistíte, že to bolo omnoho horšie! Sami sebe kladiete otázky – urobil by som to, neurobil by som to? Je ľahké hrať sa na moralistu, keď nestojíte pred čímsi podobným. Ak by vás však vhodili doprostred oceána, robili by ste všetko možné, aby ste prežili a víťazstvo bolo pre mnohých ako droga. Hlavne pre Lancea Armstronga, ktorý nato doplatil snáď najviac. Stal sa z neho obetný baránok, príklad toho ako by to nemalo byť a ostatní, ktorí v tom boli s ním, ostali takmer nepotrestaní. V mojich očiach Lance nie je dobrý človek, bol príliš opitý slávou (a mám na jeho osobu pripravených ešte niekoľko vybraných slov, ale nechcem byť vulgárna), ale s niektorými rozhodnutiami o jeho osude nemôžem súhlasiť.

Lance Armstrong
A teraz prichádza otázka, prečo sa bavíme o Lanceovi, keď kniha je o Tylerovi. Lance ako profesionálny cyklista zasiahol do života každého v cyklistike a do Tylerovho zvlášť. Neustále ich jedno obdobie porovnávali – to už bolo v časoch, keď nepôsobili v jednom tíme. Lance potreboval vyhrávať, Tyler zo seba chcel dostať to najlepšie. Obaja dopovali z tých istých a pritom z úplne odlišných dôvodov. Čo však Hamiltonovi kvitujem, je fakt, že vždy ukázal najprv na seba, až potom na ostatných jazdcov. Možno jeho občasná sebaľútosť je až príliš silná káva, ale človek sa cez to prehryzie a dokáže ho pochopiť. Jeho reakcie, jeho rozhodnutia, jeho život, vzťahy v pelotóne a dokonca i Armstronga, ktorý nie je tak celkom v poriadku a bežne je označovaný za ‚control freak‘, čo v slovenčine neznie tak dobre, čiže ostaňme pri anglickom výraze.

Celý vtedajší systém v cyklistike, premyslený kalendár kedy ísť na krvnú transfúziu, ako si dávkovať EPO a iné podporné látky, ako oklamať antidopingové organizácie... všetko to pripomína skôr nejaké zložité protivládne programy, v ktorých musí všetko ísť ako hodinky a nie šport. Avšak aby ste si nemysleli, že EPO či transfúziu a steroidy z vás urobia bohov – neurobia. Cyklisti museli trénovať 2x toľko, aby boli schopní využiť silu, ktorú im toto dopovanie poskytovalo. A treba si uvedomiť, že vtedy dopoval takmer celý pelotón, sily boli vyrovnané. Šlo už len o to, kto dokáže prekročiť hranicu a dostať sa až na vrchol. Cyklistika je ťažký šport a vyžaduje si veľa, veľa sebazaprenia.

Časy, ktoré dosahujú jazdci na prvých miestach dnes, by nestačili v období Armstronga ani na 40. miesto. Cyklistika sa začína liečiť, i keď sa stále nájde nejaké do zhnité jablko. Môžeme však povedať, že sme na dobrej ceste. Nebudem viac rozvádzať Hamiltonov život, ale jedno poviem – Coyle a Hamilton spracovali jedno výnimočné a pravdivé dielo, ktoré úplne zmení váš pohľad na celú problematiku. A ak ste fanúšikmi cyklistiky ako ja (a aj keď nie ste, tak to skúste, mať prehľad je vždy fajn), určite po knihe siahnite. Neobanujete.
 

1 komentár:

  1. No... o cyklistiku som sa nikdy nezaujímala, ale normálne som po tejto recenzii začala byť na knihu zvedavá.

    OdpovedaťOdstrániť

Je mi to veľmi ľúto, ale z dôvodu množstva spamov som musela zaviesť opisovanie z obrázka. Pevne verím, že sa množstvo spamov zredukuje a teším sa na vaše komentáre! :)