sobota, júna 15, 2013

Čo nás priťahuje na „brakoch“?

Nechcem sa teraz hrať na nejakého knižného odborníka, ktorý knihy škatuľkuje a ničomu než klasike nedá šancu. To by bola z mojej strany príliš veľká irónia, keď že klasike sa vyhýbam ako čert krížu! No dobre - klamem, klamem, až sa práši, ale predsa len si na posedenie neprečítam niekoľkozväzkovú Annu Kareninu či všetky romány z Balzacovej Ľudskej komédie. Tak to proste nefunguje! Tieto knihy slúžia na akýsi ten duševný rozvoj, ktorý som stále tak celkom nepochopila, ale nikomu ho neberiem. Všetky tie príbehy prežili desiatky rokov, ba aj storočí a sama vychádzam veľmi dobre s pánom Shakespearom, i keď s Victorom Hugom sme si veruže nepadli do nôty. Čo sa dá robiť, ja to prežijem a on... ehm...

V mojich očiach neexistuje kniha, ktorú by som vyslovene označila za brak. Nato nie som odvážna a ani dostatočne sprostá. Fakt nemám potrebu nikoho urážať. Čítanie je fajn vec a je mi viac-menej šumák, či ste fanúšikmi starej dobrej fantasy, knižných Star Warsiek alebo srdcervúcich príbehov od Steelovej. Ak čítate, v mojich očiach si k vám hneď pripíšem jedno veľké bezvýznamné plus a ocením fakt, že máte koníček, ktorý aj ja. Tam to končí. Avšak chtiac-nechtiac sa občas stretneme s knihou, ktorú množstvo ľudí považuje za neskonalú blbosť a zároveň nájdete tisícky takých, čo ju čítajú a milujú. Vo veľkom si ju označujú za hlúposť, brak, všade má veľmi priemerné hodnotenie a predsa len vás na nej čosi priťahuje a núti vás to ju schmatnúť, niekam sa zašiť a prečítať na jeden hlt.

Možno prídu výčitky svedomia, že sa vám vôbec niečo také páčilo (ako prevelice často v mojom prípade), alebo sa len potešíte, že ste konečne našli čosi, čo vám zlepšilo náladu, ktorú ste mali tak dlho pod psa. Stačil len ten krehký paperback, ktorý sa vám dobre že nejde rozpadnúť v rukách a hneď ste mali lepší deň. 

Dôvody výčitiek sú jasné ako facka:
  • lepšie knihy, bestsellery a bichle vám zhoršili vytváranie žlčníkových kameňov a vaša myseľ sa len tak rozhodne milovať a žrať to tenké ničovaté nič... FAIL!
  • štýl písania nebol ktovieaký a ak by ste boli triezvi (neopití knihou, nemyslite si, že podporujem alkoholizmus – a keď už, tak len príležitostné pripitie si ;)), určite by ste si chceli otrieskať hlavu o stenu
  • keď sa nad tým spätne zamyslíte, tá kniha VÁŽNE nemala žiaden príbeh a tu prichádza ten trápny moment, keď vlastne poriadne ani neviete svetu vypovedať obsah
  • hrdinovia boli povrchní, darmo by ste v nich hľadali nejaký životný cieľ, ktorý by mal zmeniť svet a osudy ľudstva
  • mali by ste mať akútnu potrebu prečítať si niečo vysoko kvalitné, ale jediná vec, na ktorú dokážete myslieť, je tá prekliata kniha, ktorá by vám rozšírila obzory len tým, že by vás ňou niekto ovalil a zistili by ste, že to FAKT bolí... a možno ani nie, keď máte tvrdú palicu ;)

Výsledok (ty kokso, cítim sa ako na chémii...)? Každý máme ten svoj žáner, ktorý nám robí spoločnosť deň čo deň a my sme zato radi. Že tie knihy tu máme, že nám ničia životy svojimi príbehmi a nikto o tom ani len netuší, že nám obohacujú svet a robia ho krajším (niekedy aj škaredším, ak sú tie papierové kamošky príliš podnetné a filozofické a samá super myšlienka, ktorá je pre nás ako facka). No zbytočne vyhlasovať, že len to vaše je naj, je neskutočná blbosť (podľa uja Einsteina ľudská blbosť nemá hraníc a myslím si, že vedel, čo vraví...) a všetko ostatné škatuľkovať ešte väčšia. Občas sa potrebujeme vytrhnúť zo zaužívaného stereotypu a siahnuť po čomsi úplne inom, čo nám opäť trochu rozhýbe základmi, aby sme mohli nájsť ten svoj vlastný pevný bod, ktorý odišiel na dovolenku. Bez opýtania. Len tak. A možno to je dôvod, prečo v takýchto obdobiach siahame po nič nehovoriac „brakoch“.

Častokrát sme jednoducho znechutení. Zo všetkého. I z vlastnej matky (svoju mamku milujem a neviem si svoj život bez nej predstaviť, ale v takých chvíľach mám jednoducho dosť). A vtedy i kniha, ktorej by ste možno v inom prípade nedali šancu, je ako med pre dušu. Pretože je iná a aspoň na chvíľu urobí z vašich životov jazdu na húsenkovej dráhe a i tá o ničom cesta do školy či práce môže byť pre vás v ten moment tou najvzrušujúcejšou na svete.
 


13 komentárov:

  1. V poslednej dobe čítam samé braky a dobre si uvedomujem, že niektoré knihy sú odsúdené na zatratenie. No keď sa koncentrácia zlých diel začne stupňovať, mám pokazenú náladu :D
    Neviem, v poslednej dobe fakt neviem odhadnúť kvalitu kníh :D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Já vždycky, když se nemůžu rozhodnout, co číst dál, tak skončím u nějakého historického románu... Ne, že by mě to tak bavilo, ale je úchvatný, že si je dokážu číst a přitom si ještě dělat zápisky :D (ve škole). Takhle zvládnu dát knížku za den ve škole a jsem spokojená :D Hlavně vypnout, a když mám čas, tak si čtu ty "kvalitnější kousky" (které by spousta lidí označila taky za brak :D)
    Kamarádka se zase vyžívá ve čtení Harlekýnek, což docela nechápu, ale budiž :D
    Ale mnohem radši si přečtu to, co tolik lidí označuje za brak, než usínat nad klasikou (jelikož jsem zvyklá ponocovat do jedné, dvou v noci, tak usnout u knihy pro mě není problém :D), která mě nebaví. :))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja milujem historické romance! Všetky sú na jedno kopyto, ale dobré autorky do nich dokážu vložiť taký ten nevtieravý humor, ktorý sa mi neskutočne dostal pod kožu :)

      Odstrániť
    2. Svatá pravda... Neuvěřitelně jsem se pobavila, když v Duke and I od Julii Quinn matka vysvětlovala dceři, co ji čeká o svatební noci... :D

      Odstrániť
    3. Tak historické sú pre mňa samostatnou kapitolou - základný dej a charakter postáv by ste zo mňa museli dolovať a niekedy ma strašne naštve ten konzervatizmus no siaham po nej vždy keď chcem niečo jednoduché a predvídateľné ale zábavné =D.

      Odstrániť
  3. Krásny článok 8)
    Ja za brak považujem 50 Shades sériu, lenže keď ono sa to tak dobre číta 8D nechápem, ale nehanbím sa za to, že sa mi to napriek všetkým argumentom páči 8)
    Twilight mám veľmi rada tiež napriek prevládajúcim kritikám, mňa ku knihám priviedol 1. film. Potom to s nimi išlo dolu vodou, ale knihy a 1. a posledný filmový diel proste zbožňujem 8)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Super článok, vážne.:) Tiež niekedy rada vypnem pri niečom jednoduchom, len na zlepšenie nálady.:D

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Perfektný článok :) Je pravda, že aj ja rada niekedy vypnem a kniha, ktorú som dočítala nebola ani taká skvelá, ale aj tak jej dám väčšie hodnotenie, lebo som si ju v tej chvíli jednoducho užila :) A hlavne, pre každého je brak niečo iné, takže je to naozaj diskutabilné :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Presne! Brak je slovo, ktoré každý vníma inak. To čo je brakom pre mňa, nemusí byť pre teba. Ale i braky majú svoje miesto v literárnom svete :)

      Odstrániť
  6. Nerada čítam braky. Viem, že nič nie je dokonalé, ale keď čítam nejakú knihu, kde sú všetci umrnčaní, blbí a naivní, príbeh nemá hlavu ani pätu, tak aj moje hodnotenie vyzerá podobne, aj keď ostatní tomu dajú dobre že nie 5 hviezdičiek. Niekedy aj v prípade, že dopredu viem, že idem čítať brak a dokonca sa mi páči, pri recenzii alebo pri neskoršom uvažovaní neviem prehliadnuť všetky tie kraviny, čo mi tam vadili.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Recenzia je niečo iné. Keď píšem recenziu, tak tam chtiac-nechtiac musím nájsť, aj keď bola kniha neviem ako dobrá, i tie negatíva. Pretože recenzia je síce subjektívna, ale ako recenzent tam musím nájsť to dobré aj zlé - snažiť sa o čo najviac objektivity. Samozrejme pri knihách, ktoré sa mi nepáčili, sa tie mínusy hľadajú ľahšie. Ale ak si aj prečítam nejakú evitovku, veľmi dobre viem, že kvalita knihy nebude ktovieaká, ale bavím sa. Moje osobné hodnotenie je vyššie, ale knihu ani nerecenzujem. Zbytočne. Sú to oddychovky, nie knihy, ktoré by som mohla brať vážne :) A myslím si, že robiť zo seba experta na literatúru je zbytočné. V dnešnom svete, v ktorom je také široké spektrum žánrov a typov kníh, je veľmi ťažké určiť tú, ktorá je na 110% perfektná a bude sa páčiť každému. To, čo tam vidím ja, nemusí iný a naopak :)

      Odstrániť
  7. Pojem "brak" je podľa mňa neskutočne diskutabilný. Každý má svoj osobitý vkus a preto by som súhlasila len s definíciu ako "brak - kniha ktorá sa danému jedincovi vôbec nepáči". Ja mám napríklad jednu knihu - volá sa Anjel a je od Denisi Tatíčkovej. Kopa recenzií ju uvádza ako absolútnu hlúposť no ja som tak veľa narevala len pri máloktorej knihe a úprimne ma ani nenapadlo sa za ňu hambiť.

    Negatívne recenzie ma aj z tohoto dôvodu skôr povzbudzujú prečítať si tu knihu a sama zistiť či sa mi to bude páčiť. Ja som navyše ten typ ktorý dokáže prehliadať kopu vecí ktoré ostatný vidia ako chyby a vidí pozitíva aj v maličkostiach takže povedať že sa mi tie postavy nezdali ploché alebo dej jednotvárny môže byť čisto obľúbeno-kniho-ochranársky-inštinkt =D.

    OdpovedaťOdstrániť

Je mi to veľmi ľúto, ale z dôvodu množstva spamov som musela zaviesť opisovanie z obrázka. Pevne verím, že sa množstvo spamov zredukuje a teším sa na vaše komentáre! :)