pondelok, novembra 05, 2012

Lokaj


Upírsky thriller o tom, ako je lepšie upírom sa vyhýbať než ich milovať...

Mladé dievča spoznáva v klube s názvom „Lokaj“ majiteľa - tajomného muža. Sprvu ho znechutene odmieta ako provokatéra a exhibicionistu, ktorý zarába na popularite vampirizmu medzi mládežou a kvôli zisku podnik maskuje ako upírsky fanklub. Keď jej tajomný neznámy neschádza z mysle, dôjde k záveru, že ju uriekol. Zájde za vedmou, aby sa dozvedela, či je niečo také vôbec možné a ako sa toho zbaviť. Hoci neverí na čarodejnice, postupne sa zaplieta do sietí temného sveta stríg, lovcov upírov a samotných nemŕtvych. Zamiluje sa do dobrého upíra, zvedie ju zlý upír a nakoniec sa pridá k lovcom, aby sa pomstila.

Katarína Soyka prispela do slovenskej fantasy literatúry svojou troškou a to v podobe už svojho druhého románu – Lokaj. O to viac mi bolo ľúto, že z počiatočného nadšenia, ktoré sprevádzalo moje čítanie knihy, som upadla do frustrácie. Katka nepíše zle. Povedala by som, že slušne. Kniha sa číta ľahko a stránky ubiehajú jedna radosť, ale... áno, je tu to ale. Celý čas som sa nebola schopná zbaviť pocitu, že naša milá Soyka svoj talent zbytočne zahadzuje pri príbehoch, ktoré si nezaslúžia takú pozornosť, ako ona sama.

Luna je mladá tlmočníčka čínštiny a napriek diplomu veľa rozumu nepobrala. Z racionálnej ženy, s ktorou sa môžete stretnúť na prvých stranách, sa stáva bezduchá bábka, ktorá vidí len a len svojho milého Yorika (charizmatického upíra). Ostatné postavy v knihe boli fádne a ku máloktorej si bol človek schopný vybudovať aký-taký vzťah (ak sa mu to aj podarilo, postava sa väčšinou na dlhú dobu stratila zo scény). A pritom nejedna mala potenciál. Občas som mala pocit, že Soyka na úkor mnohých zvratov zanedbala postavy, čo sa bolestne odzrkadľuje na každej z nich.

Dej nie je originálny, ale autorka ho spracovala dostatočne dobre nato, aby mohol prekvapiť. Veľkou škodou je, že i napriek dômyselne vytvorenému svetu upírov, na kvalite knihy uberá príliš rýchle striedanie scén. Opisy? Dovoľte mi zasmiať sa – v knihe ich mnoho nenájdete. Síce je pravda, že opisné časti kníh sú pre mňa niekedy utrpením, no v tomto prípade človeku jednoducho chýbali. Behom jednej kapitoly sa premiestnite niekoľkokrát z miesta na miesto a dokonca i o niekoľko dní vpred. Chaos, chaos, chaos. A to úplne zbytočne. Príbeh plynie rýchlo a ani si neuvedomíte a zistíte, že ste už na jeho konci.

Katarína Soyka má ako autorka veľký potenciál. Nevsadila na klasických upírov, ale pohrala sa s mytológiou a výsledok je celkom uspokojivý. Avšak jej veľkou chybou je, že až príliš rýchlo chce rozpovedať príbeh, ktorý jej našepkali postavy, ktoré vytvorila. Dynamickosť textu je vždy dôležitá, ale tu to ide skôr na úkor zrozumiteľnosti a postáv. Ľudia sa však najľahšie učia z vlastných kníh a preto musíme veriť, že ďalšie Soykine dielo nám všetkým vyrazí dych.

Moje hodnotenie:

Rada by som poďakovala vydavateľstvu HYDRA za poskytnutie recenzného výtlačku. Knižku si môžte kúpiť TU.

4 komentáre:

  1. Nechcem byť tvrdá, ale ja mám vždy pocit, že slovenskí autori - tí, čo niečo vydali - nevedia písať. Darmo píše niekto dobre, ak zanedbá iné dôležité veci v knihe a zameria sa len na jednu. To podľa mňa nie je dobré písanie.
    Knihu neplánujem čítať, lebo viem, že ma sklame rovnako, ako všetko, čo som od našich čítala.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Určite by som si knižku raz rada prečítala, ale nie je to pre mňa priorita.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Neznie to úplne zle, škoda, že to očividne nie je úplne domyslené. n_n

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Škoda, škoda. Veľmi sa mi totiž páčilo to, ako sa Soyka pohrala s upírmi a hľadala v mytológii, aby to sedelo. Bohužiaľ - výsledok nebol taký dobrý :)

      Odstrániť

Je mi to veľmi ľúto, ale z dôvodu množstva spamov som musela zaviesť opisovanie z obrázka. Pevne verím, že sa množstvo spamov zredukuje a teším sa na vaše komentáre! :)