Neželané dedičstvo po neobľúbenom strýkovi

...je krátka antológia z poviedok, ktoré vychádzali na internetovom magazíne Hlboký hrob (2000-2004), venovanom predovšetkým humoru, hororu a ich rôznym kombináciám.

Hneď na začiatok sa priznám, že ani s jedným z autorov, ktorí prispeli do tejto zbierky, som sa pred tým nestretla. Bol to pre mňa veľký krok do neznáma, no nemôžem povedať, že by som bola sklamaná. Ide o ostrieľaných autorov, ktorí využívajú jazykové prostriedky jedna radosť a je mi ľúto, že som nedokázala oceniť slová každého z nich. No nebyť poviedok, ktoré sa ma síce nedotkli tak, ako iné, samotná zbierka by pôsobila chabo, jednoliato a nemala by dušu.

Siedmi autori vám prostredníctvom 9 poviedok predostrú rôzne príbehy. Niektoré sú len prostou paródiou, ktorú nemusí oceniť každý. Iné vás ochromia atmosférou, či dobre zvládnutými opismi a gradáciou.

Väčší problém som mala s poviedkami Miroslava Šusteka. Jeho slová sa čítajú ľahko a príbeh plynie rýchlo, no napriek tomu bude jeho poviedka Noc na Orgazburgu pre niektorých jednoducho príliš. Fanúšikovia paródií budú viac-menej spokojní, no mňa nechal príbeh len na pochybách. Podobnými dielami sú určite poviedky Gabriela Plesku, či Michala Löwyho, ktorý je zároveň autorom originálnych ilustrácií a čarbaníc, ktoré nájdete snáď na každej strane.

Poviedka Nočná hudba od Michala Jedináka jednoznačne očarí svojou atmosférou. Doslova z nej bolo cítiť čaro a mala som pocit, že hudba, ktorú vydával pomocou huslí mladý hrdina, som počula i u seba v izbe. Dva príbehy, ktorými prispel Dušan D. Fabian, sú perfektne spracované a človeka doslova zmrazí, keď si predstaví, že čosi také sa deje. Vynikajúco vystihol ľudské vlastnosti. Jediné, čoho mi bolo ľúto, bola absencia dialógov, ktoré by určite poviedku pozdvihli o niekoľko úrovní vyššie.

Bude určite zláštne, keď poviem, že Marek Ciglan ma svojou poviedkou Ešte mi zostáva pár dní života, nadmieru pobavil. Ide svojím spôsobom taktiež o paródiu a jediné, čo by som jej vytkla, je pridlhý, únavný úvod, pri ktorom som takmer zaspala.

No v mojich očiach je najlepšie zvládnutá poviedka od Michala Spádu – Koniec leta. Cez čarovný zážitok malého dievčaťa a krásny štýl až po drvivú a bolestnú realitu sa určite dotkne nejedného čitateľa. Možno je koniec trochu predvídateľný, ale napriek tomu je poviedka ako celok perfektným, priam dokonalým, čítaním.

Neželané dedičstvo po neobľúbenom strýkovi je dobre zvládnutou antológiou, v ktorej každá poviedka má svoju cenu, i keď niektoré sú nadmieru kuriózne a nemusia sa páčiť každému. Pre mňa ide o veľmi milé prekvapenie, ktoré ma presvedčilo, že i na Slovensku stále existujú kvalitní autori, ktorí sa neboja fušovať do podobného žánru.

Moje hodnotenie:

Na koniec by som rada poďakovala portálu Fantasy-Svet.net a vydavateľstvu Artis Omnis za poskytnutie recenzného výtlačku.