Na Fieldridgeskej strednej škole
sa deje čosi znepokojivé, ale nikto o tom nechce hovoriť nahlas a ani
vyšetrovanie nikam nevedie. Čo je však ešte horšie, Janie začína odhaľovať
pravdu o sebe a o svojich schopnostiach – a tá je pochmúrna. Kruto pochmúrna...
Tak toto bola... jazda. Knižku som
zhltla behom pár hodín a párkrát ju dokonca nahnevane odložila, keď som
musela odbehnúť. Musím sa priznať, že prvé 2-3 strany som prečítala snáď 100x,
kým som bola schopná sa do knihy pustiť naplno, ale to môj zážitok z nej nijako
neovplyvnilo. Od prvej po poslednú stranu som v jednom kuse tŕpla a i keď
bol výsledok viac-menej jasný, po dočítaní som si šťastne vydýchla.
Lisa McMann sa v druhej časti
vracia k svojmu jednoduchému rozprávaniu, ktoré môže niektorých čitateľov
iritovať, ale mne padlo ako uliate. Krátke vety, rýchle plynutie, rozhovory
medzi postavami typické pre ich vek. Čo viac si čitateľ ako ja, môže priať? Jednoduché
čítanie na pár hodín, ktoré človeku dokonale pomôže uvoľniť sa a zabudnúť na
okolitý svet.
Samotný príbeh plynie hladko a plynulo.
Niektoré scény a situácie by možno stáli za väčšie rozpísanie, no ak nie
ste fanúšikmi prílišných opisov a hľadáte skôr knihu na jedno zhltnutie,
vôbec vám to nebude prekážať. To isté sa týka stupňa predvídavosti – väčšine
čitateľov bude jasné, ako sa to všetko vyvinie a ako to dopadne. No Lisa
vás predsa len drží v preventívnom napätí, počas ktorého si budete
hovoriť: „Ale čo ak to tak nebude?“
V hlavnej úlohe sa opäť
stretávame s Janie, mladou lovkyňou snov, ktorá sa snaží žiť so svojim
darom a zároveň prekliatím. Počas čítania sa o jej osude dozvieme
oveľa viac, ako v prvom diele. Bolo mi do plaču, keď som si uvedomila, čím
všetkým si bude musieť prejsť a som si istá, že nie som sama. Jediná vec,
čo mi však chýbala, bola absencia snov. Nie, nehádžte flintu do žita! Nejaké sa
tam objavili, no nie v takej miere ako v prvej časti a ja dúfam,
že v tretej sa to zmení.
V zajatí snov: Zatmenie je
hlavne venované hlavnej hrdinke – jej životu spojeného s radosťami a strasťami, ktorými si musí
prejsť. No nemôžme zabudnúť ani na detektívnu stránku knihy, ktorú som si užila
rovnako, ako život Janie a Cabela.
Pokiaľ teda máte chuť na
jednohubku na jeden večer, ktorá plynie rýchlo a bez väčších zádrheľov,
určite je kniha V zajatí snov: Zatmenie práve pre vás. Ak čakáte zložitý
prepracovaný príbeh s hĺbkou, radšej sa tejto knižnej sérii vyhnite.
Moje hodnotenie:



Po prečítaní som bola trochu rozčarovaná. Prvý diel sa mi páčil viac, možno vďaka citu vyvíjajucemu sa medzi Janie a Cebelom. A tú absenciu snov som si ani poriadne nevšimla :D
OdpovedaťOdstrániť