streda, mája 23, 2012

Rovnaký recept, iný výsledok aneb keď to tak celkom nevyjde (či?)


Koľkokrát sme sa už stretli s knihami, ktoré boli takmer navlas rovnaké... zmenených bolo len pár detailov. Mená postáv, ich výzor, prípadne odlišný svet, v ktorom sa príbeh odohrával a tak dále, a tak dále. No stále sme mali pocit, že ide o to isté „hlavné jedlo“ s menšími obmenami. Tu pridáme bazalku, tu štipku čili, tu naopak uberieme trocha soli a radšej pridáme vegetu, ktorá zvýrazní chuť. Občas je výsledok obstojný, inokedy sa neviete ‚dožrať‘, no občas sme nútený hlavný chod vyhodiť do koša a tíško hladovať.

Čosi podobné funguje i pri knihách. Samozrejme – nejaké tie rozdiely medzi varením a písaním určite nájdeme, ale výsledok je podobný. Čo tak sa pozrieť na knihy, ktoré sú si takmer navlas podobné, no nie vždy sme z konečného produktu nadšení?

LIFE AS WE KNEW IT (Susan Beth Pfeffer) vs. EMPTY (Suzanne Weyn)
Musím sa priznať, že zatiaľ čo LAWKI som čítala a bola nadšená, knihe EMPTY som sa pre istotu vyhla. Dôvod? Luu (@Little Ramblings) mala tú česť potriasť si rukou s oboma knihami a zatiaľ čo prvá ju príjemne prekvapila, pri druhej len krútila hlavou. V oboch knihách vstúpite do post-apo sveta. Zatiaľ čo v LAWKI si autorka zvolila ako kulisu Zem po tom, ako do Mesiaca narazí meteorit a prisunie ho bližšie k nám, pri EMPTY sa Suzanne zamerala na závislosť ľudstva k rope. Všetko by bolo fajn, ak by autorka č. 2 aka Suzanne Weyn poňatie post-apo sveta zvládla. Zatiaľ čo Susan Beth Pfeffer nám ponúka silné prepracované postavy, logicky podložené udalosti, príbeh, od ktorého sa človek nevie odtrhnúť a zároveň niečo originálne... Suzanne Weyn ako keby sa stratila vo vlastných myšlienkach. A Luu nie je jediná, čo si to myslí. LAWKI nie je vo všetkých smeroch dokonalou knihou, ale donúti človeka premýšľať nad tým, aký môže byť v skutočnosti šťastný, že je tam, kde je a nemusí sa báť, čo na druhý deň vloží do úst. Kniha Empty... je plná zaujímavých, no bohužiaľ, nerozvitých, myšlienok. Podobný recept a iný výsledok. A to sme len na začiatku. (btw, The Way We Fall sa vraj tiež nápadne podobá na tieto 2 tituly... ďakujem, Luu ;))

VAMPIRE ACADEMY (Richelle Mead) vs. COVENANT (Jennifer L. Armentrout)
Z Vampire Academy šalie – dobre, že nie – celý svet! Z Jennifer L. Armentrout už tak veľmi nie... Dôvod? Richelle Mead chytila za opraty vcelku otrepanú tému – upírov. No vystavala originálny svet na vlastných myšlienkach. Svet upírov – tých dobrých, živých moroiov a tých zlých, nemŕtvých strigoiov. Moroiovia ovládajú mágiu, zatiaľ čo strigoiov opustila. Moroiovia sa rodia ako ľudia, strigoiom sa môžete stať (či ste človek, alebo upír). A nemôžme zabudnúť na dhampírov. Napol ľudí, napol upírov, ktorí bránia moroiov pred nemŕtvymi. Opäť by bolo všetko v poriadku, ak by sa neobjavila Jennifer a nevytvorila svet takmer navlas podobný tomu Richellinmu. Nepatrím medzi jej haterov. Nesnažím sa porovnávať, no krehký svet, ktorý vytvorila, je veľmi podobný tomu, ktorý sa zrodil v hlave Richelle Mead. Hematoi je potomok boha a smrteľníka. Pokiaľ však hematoi bude mať dieťa so smrteľníkom, zo zväzku sa môže narodiť len polokrvné dieťa. Tieto deti trénujú, aby sa stali Sentinelmi, ktorí bránia deti bohov pred Daimonmi. Jediný rozdiel je v tom, že hematoi, inak čistokrvný, sa nikdy nemôže „krížiť“ s polokrvnými sentinelmi. No inak máme možnosť stretnúť sa takmer s totožným svetom. Mnohí fanúšikovia Vampire Academy boli pobúrení a Jennifer nenávidia (a keď hovorím nenávidia, myslím to doslovne). Z časti sa im nečudujem, z časti viem, že je to trochu prehnané. VA je vynikajúca séria a Jennifer je určite jej veľká fanúšička. No pochybujem, že hlavný chod v podobne Covenantu bude rovnako šťavnatý a vynikajúci ako Vampire Academy. Tá je totiž len jedna. Určite vás však od druhého spomínaného titulu neodrádzam, ale ak ste čítali VA... =)

TWILIGHT (Stephenie Meyer) vs. FALLEN (Lauren Kate)
Twilight má klasickú koncepciu. Prvá časť – nezaujímavé dievča zaujme najväčšieho sexoša na škole. Je z toho veľkááá dráma, príbeh sa končí šťastne. Druhá časť – hlavný love interest si uvedomí, ako hlavnej hrdinke ubližuje a odchádza. Dievča je v depresiách a chtiac-nechtiac si nájde nového nápadníka. Všetko sa to skomplikuje, no hrdinka si nakoniec predsa len vyberie svojho vyvoleného z prvého dielu. Tretia časť – a stále bla bla bla, hrdinka nevie, koho miluje viac, je z toho zdeptaná. Ale... najväčší sexoš školy je najväčší sexoš školy. Štvrtá časť je už len... tak povediac „nutnosť“, aby si chlapec z druhej koľaje mohol nájsť tiež svoju vyvolenú (v tomto prípade sa z chudáka Jacoba stal pedofil... ešte že Renesmee tak rýchlo rastie). Neviem ako to pokračuje vo Fallen (čítala som len prvý diel). Dokonca trojuholník sa v prvej časti objavuje o čosi viac, ako to bolo pri Twilighte. Ale už teraz môžeme všetci s istotou povedať, s kým Luce skončí. Prostredie je mierne odlišné, ale napriek tomu pochmúrne (temný Forks vs. psycho škola... ehm..). Neviem či sa autori snažili o autentickosť nešťastia v láske hlavných hrdinov. Vážne netuším. Ale tá nešťastná zakázaná láska je stále tu. Klišé, klišé, klišé a vážne neviem, kedy bol v týchto prípadoch recept využitý lepšie. U mnohých však stále bodujú presladené scény, hot love interest + nezaujímavé dievča. Nikomu to nezazlievam – podobné knihy si užívam rovnako ako ostatní. A nemôžem na koniec zabudnúť – Evermore by sme sem tiež mohli pohotovo šupnúť do tejto kategórie.

Uff... porovnalo som toho tak málo a už potím krv. Čo som sa však snažila povedať, je to, že akýkoľvek dobrý recept nájdeme, výsledok nemusí byť vždy taký chutný a šťavnatý, ako to vyzerá na obrázku. Občas stačí zmeniť len jednu jedinú ingredienciu a celý koláč je v čudu. Stačí ho o minútu dlhšie nechať v trúbe a spečie sa dočierna, nie do krásnej hnedej. No koľko ľudí, toľko chutí (i keď spálený koláč asi nechutí nikomu ;) no ktovie ;D). Ja môžem byť nadšená, vy si pokojne ťukajte na čelo, alebo naopak. Ale v dnešnej dobe je originalita relatívny pojem a zakladá sa skôr na podaní. A bohužiaľ – to nie je vždy, ako sa hovorí, EPIC WIN.

P.S.: Ak ste mali možnosť prečítať si knihu Dokonalý pár (Matched) od Ally Condie... netešte sa. The Giver, ktorá sa objavila o niekoľko rokov skôr, je niekoľko násobne horšia verzia Matched (inak povedané - čo sa deje v Dokonalom pári, je len slabý odvar toho, čo sa odohráva v Giver) a niektorí tvrdia, že u autorky neostalo len pri inšpirácii, ale i pri menšom či väčšom vykrádaní.

3 komentáre:

  1. Zajímavý článek. :) Občas se mi prostě stává, že je v knize nějaká situace, která mi je povědomá čili je prostě okopírovaná. Jenže tady nastává problém, jestli autor skutečně kopíroval nebo je to jen náhoda. Jenže když pak na to v knize narazím vícekrát, už mi ta kniha nepřijde originální a pochybuju o tom, že to autor vymyslel z vlastní hlavy. Takže i když ta kniha není špatná, tak rozhodně není originální... To mě na tom štve, chtěla bych ji ohodnotit líp, ale nemůžu. :(

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Jediný, kde znám obě knihy je Fallen a Twilight. Z Vampire academy jsem na zadek nepadla, četla jsem ale jen pár stránek. Covenant asi zkusím. Co se týče prvních dvou, nějak nemám moc chuť ani do jedné.
    Taky si myslím, že je to zajímavá úvaha. A líbí se mi to přirovnání k jídle na začátku. :) Jinak... Denny mě předběhla - napsala všecko, co napadlo mě při čtení článku, takže už nemám moc co říct. :D

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Absolútne awesome nápad na článok, hlavne to s jedlom.:D Spálený koláč...xD
    Ono je to miestami až komické, keď sa niekto takto "inšpiruje" a nevylezie z toho nič dobré.:P
    VA je srdcovka. <3 Do Covenant sa ani nepustím, dosť mi lezie krkom ten nápad...:)
    LAWKI práve čítam, ale akosi som sa zasekla.
    No a Twilight bol takou mojou bránou do YA, takže koho zaujíma, či je plný klišé?:D V tom čase som to žrala.:D S Fallen je to však horšie, tam sa mi páčila len tá škola.:P

    OdpovedaťOdstrániť

Je mi to veľmi ľúto, ale z dôvodu množstva spamov som musela zaviesť opisovanie z obrázka. Pevne verím, že sa množstvo spamov zredukuje a teším sa na vaše komentáre! :)