nedeľa, apríla 29, 2012

Úúúúúsmev, úúúúúsmev... =)


Mávam obdobia, keď len tak brázdim netom a občas sa pristavím pri nejakom článku, ktorý ma zaujme. Nebýva to často. Úprimne – dokonca ani nie som človek, ktorý bežne leží medzi blogovými článkami a snaží sa v nich nájsť niečo nové, zaujímavé, alebo dokonca inšpiráciu... nie, nerobím to! Mám svojich obľúbencov, ku ktorým pravidelne nakuknem a prečítam si články, o ktorých s takmer 100% istotou viem povedať, že budú stáť zato. Nemám rada zmeny a zároveň nemám rada bežné nezaujímavé dni. Svojim spôsobom som guča nespokojnosti, ale to som opäť tam, kde som nechcela byť!

Mám rada autorov. Autorov, ktorí radi komunikujú so svojim fanúšikmi a píšu blogy, tweetujú a nejako sa s nimi snažia byť v spojení. Nemajú vždy čas. Čas je niečo, čo si kúpiť nemôžme, ale predsa len ich nejaké to spojenie so svojimi čitateľmi teší. Sú otvorení. Sú veselí. Sú šialení. Pozrite sa na Stephanie Perkins, Johna Greena či Michelle Hodkin. Laini Taylor, Julie Kagawu a povedzme Veronicu Roth. A to som len na začiatku neskutočne dlhého zoznamu autorov, ktorí ostávajú v spojení so svetom i touto formou. Videá, fotky, články, rôzne akcie a rady pre tých, ktorí by tiež radi písali... panebože, ale toho je, že?

Mám pocit, že každý autor, ktorý píše od srdca a dáva do kníh kus svojej duše, je takým svojim spôsobom „líznutý“, čo poviete? Tak zdravo šialený a jedinečný a bláznivý a plný snov, túžob a lásky. Autori sú klbkami emócií. Čím viac pocitov vo vás kniha vzbudí, tým viac si môžete byť istý, že autor s vami má niečo spoločné. Že ak by sa stalo, že by ste s ním šli do cukrárne, kaviarne, čajovne, či dokonca na pizzu, určite by ste si mali čo povedať. Netvrdím, že sú takí všetci. Určite nie. Všetci sme len ľudia a máme svoje plusy a mínusy. Nikto predsa nie je dokonalý, že? No ale ja som zase skončila kdesi v neznámych vodách, z ktorých neviem nájsť cestu von! =D

Sama píšem. Vie to snáď každý čitateľ môjho blogu, vedia to známy. Rovnako, ako vedia, že milujem knihy, hudbu a rada nadávam pri pozeraní hororov hlavnej hrdinke, ktorá sa trepe, kam nemá. Veľa sa smejem. Plačem, keď neviem ako ďalej. Kričím, keď som nervózna a stojí ma veľa síl povedať prepáč, no aj tak ho poviem, keď viem, že som urobila chybu. Ale to najdôležitejšie, čo sa vám týmto snažím povedať je to, že v prvom rade chcem byť sama sebou. Nepísala by som články, aké píšem, ak by som sa do nich snažila vložiť niečo, čím v skutočnosti nie som. Vyššie spomenutí autori by neboli takí populárni, pokiaľ by svojimi slovami nedokázali v človeku vzbudiť milióny neidentifikovateľných emócií, ktoré hrajú veselú hudbu i v ich duši. Faloš? Nechuť? Nenávisť? Práve v spôsobe vyjadrovania sa odráža najviac a stačí jedno chybné slovo a všetko je v háji. Preto je potrebné, aby existovali ľudia, ktorí sa neboja povedať: SOM BLÁZON! SOM ÚŽASNÝ! SOM NEPREKONATEĽNÝ! Pretože takí v skutočnosti i sú... a keď majú oni takí pocit, budú ho mať i ostatní.

Celý čas hovorím o tom, ako som večne mimo témy, ktorej som sa chcela venovať a nakoniec zistím, že už ani neviem, o čom tento článok mal byť. V skutočnosti som vám asi chcela povedať, ako som natrafila na blogu Stephanie Perkins na článok, v ktorom hovorila, že vo filmoch sa ľudia málo bozkávajú a mohli by sa viac. Neviem. Vážne neviem. Rozhodla som sa pre tento moment byť jednoducho spontánna a ťukať do klávesnice to, čo mi napadne ako prvé. Snáď to nevadí. Ak áno, je mi ľúto, ale taká som. A myslím si, že by ste tu neboli a nečítali tieto slová, ak by ste tiež neboli v prvom rade prirodzený. Pretože v dnešnom falošnom svete sú ľudia so svetlou dušou veľmi dôležití. A sama priznávam, že som urobila nejednu chybu, ale vždy sa snažím mať otvorenú myseľ a riadiť sa heslom: „Nikdy neľutuj nič, čo si urobil, pretože v tú chvíľu si to tak chcel.“ Lebo ak by sme sa vždy upínali len na chybné kroky v našich životoch, naša duša by potemnela a zatrpkla... a o čo krajšie je sa na nový deň usmievať, že? =)

8 komentárov:

  1. to si teda celkom odbočila.. :DD ale vznikol z toho pekný článok..taký..optimistický :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. O=) =D Potrebovala som sa niečím povzbudiť a vzniklo z toho toto =D

      Odstrániť
  2. zbytocne kliknutie na clanok...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nikoho svoje články čítať nenútim ;)

      Odstrániť
  3. pekný článok 8) tým heslom sa riadim aj ja 8)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Simi nedepkuj ;) súhlasím s tvojím heslom, ale to vieš to už sme prebrali ;) vôbec mi nevadí, že si napísala takýto článok, čítal sa dobre a ty si sa vypísala ;) aj to treba ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Aj keď je to blog o knihách, stále je to tvoj blog, na ktorý si môžeš písať čo chceš a kedykoľvek chceš. A pre mňa za mňa, aj keby si písala o tom, ako ideš ráno vyniesť smeti, tak si to rada prečítam :)

    OdpovedaťOdstrániť

Je mi to veľmi ľúto, ale z dôvodu množstva spamov som musela zaviesť opisovanie z obrázka. Pevne verím, že sa množstvo spamov zredukuje a teším sa na vaše komentáre! :)