utorok, marca 27, 2012

May the odds be EVER in your favor!


Ahojte, moji milí!

Je mi nesmierne ľúto, že sme sa tak dlho nevideli. Že tu nič nepribudlo a ja som bola neaktívna. Ale ono to už raz tak býva, keď človek nemá internet a žiadnu inú možnosť, ako sa k nemu pripojiť. Bola som odtrhnutá od civilizácie a to doslova vzhľadom k tomu, že som minulý týždeň bola na chorej. A viete čo? Internet ako taký mi ani nechýbal. To ľudia, ktorých tu denno-denne stretávam a inak sa s nimi nemám možnosť stretnúť.

Krom iného bol tento mesiac aj tak plný emócií. A nie, nehovorím len o Hrách o život, ktoré mali premiéru minulý štvrtok (na ktorej som nemohla chýbať).

10. marec 2012. Hovorí vám to niečo? Áno? Nie? Do mojej mysle sa zapíše ako jeden z najsmutnejších dní vôbec. Bývam v Krásnohorskom Podhradí už od svojho narodenia, považujem to tu za domov a verte či nie... vidieť náš krásny hrad Krásna Hôrka v plameňoch, nebol práve príjemný pohľad. Stála som u nás na dvore a ničomu nerozumela. Nehovoriac o tom, keď sa deň na to uprostred noci opäť vznietil kvôli silnému vetru. Všade lietali iskry a báli sme sa čo i len oka zažmúriť. A dnes? Zachovala sa väčšina hradu, ale keď sa naňho cestou do školy dívam, alebo keď sedím na dvore a čítam si, je mi do plaču. Je to len tieň toho, čím býval. Niektorí tej strate v srdciach Krásnohorčanov nerozumejú. Bola to predsa len stará budova, že? Ale ten hrad je NÁŠ. Je kýmsi ako strážcom, ktorý na nás bdie dňom i nocou a vidieť ho „umierať“ bolo, ako keby nám vytrhli čas srdca. Pevne verím, že rekonštrukcie začnú čo najskôr a do septembra bude hotová i strecha. Presne tak ako sa plánuje. Držte nám palce!

A keď som už načrtla Hry o život... kto má tiež pocit, že to bol epic win? Áno, priznávam. Niektoré veci ľudia, ktorí knihu nečítali, nepochopia s takou ľahkosťou ako my, ktorí sme mali možnosť sa do kníh ponoriť, ale inak... bola som očarená. Mala som chuť plakať, kričať, smiať sa i tancovať. Skákať. Biť sa hlava nehlava... všetky tie pocity vo mne vyvolal prostý film. A čo ma teší ešte viac, je to, že môj brat bol nadšený ááá... pustil sa do kníh. Prosím vás, držte mu palce, nech to zvládne. Zatiaľ som ho dotlačila len ku niektorým titulom, keď že on ktovieaký čitateľ nie je, ale snáď to teraz zvládne. Ale zatiaľ mi vravel, že je rovnako nadšený ako i filmom. Hm... Hry o život sú jednoducho božské! Btw, brat má 32, nie žiadnych 10-11 rokov. Inak by som mu tie knihy určite nedala ;) To len aby ste si nemysleli, že dávam čítať také drsné veci malým deťom!

Koniec dobrý, všetko dobré. Tak sa vraví, že? Internet už mám (vysielač bol na hrade a keď sa premiestnil, signál ku nám nedosahoval, ale teraz sme prešli k niekomu inému a... vidíte, som tu, vykecávam sa etc. etc., takže je to v poriadku!), hrad sa dá do poriadku, na Hrách o život som bola a teraz prežívam vlastné (neznášam francúzštinu, neznášam francúzštinu, neznášam francúzštinu!). Krom iného sa 29. februára spustili stránky ku môjmu dielku NADBYTOČNÍ, na ktoré sa dostanete po kliknutí na názov.

Pevne verím, že sa čoskoro vrátim tak naozaj, s kôpkou recenzií, rôznymi pikoškami a informáciami z knižného (a možno filmového) sveta a snáď šťastena bude stáť vždy pri nás!

2 komentáre:

  1. Konečně někdo, kdo taky nesnáší francouzštinu! :D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. vitaj späť!!!! Strašne si mi chýbala... ale to už som ti povedala všade kde sa dalo! :D
    AJ mne je smutno z toho hradu :( Bol krásny a je ho škoda :( snáď to stihnú opraviť a bude to fajn
    Už sa teším na články :P

    OdpovedaťOdstrániť

Je mi to veľmi ľúto, ale z dôvodu množstva spamov som musela zaviesť opisovanie z obrázka. Pevne verím, že sa množstvo spamov zredukuje a teším sa na vaše komentáre! :)