pondelok, februára 13, 2012

Kvantita = kvalita? Platí to?

Blogujem od decembra 2010. Za svoj začiatok považujem uverejnenie recenzie na Zradenú (House of Night 2). Odvtedy ubehlo veľa času. Môj blog prešiel nejednou zmenou a pevne verím, že hlavne k lepšiemu. Musím priznať, že tu prebehlo i niekoľko fáz. Občas som pridala viac článkov za deň – keď sa prišťastilo. Inokedy ani jeden. Mala som blogové okná, blogové šialenstvo, blogovú depresiu (aka mala som chuť blog zrušiť) kvôli nedostatku návštevnosti či komentárov. Vždy som zaťala zuby a pokračovala.

Spočiatku boli mojou spásou hlavne rôznorodé meme, s ktorými som vyplnila prázdne miesta. Chcela som byť ako tie veľké blogy, ktoré mali na každý deň jedno! A ešte k tomu pridať nejakú recenziu, bláznivý článok či trailer a obálku a voilá... 3 i 4 články denne. Keď sa na toto moje obdobie pozerám spätne, len sa nad ním pousmejem. V prvom rade – čo bolo bolo, už to nezmením. V druhom rade – boli to moje začiatky a nebyť ich, nebola by som tam kde som. A v treťom rade – dnes sa sama seba pýtam, kde končí kvalita a začína prebytočná kvantita?

Neexistuje žiaden bloger, ktorý by bol rád, že jeho blog, miesto, na ktoré sa každý deň s láskou pozerá, stagnuje a nič sa na ňom nedeje. Občas sú to len dva-tri dni, inokedy i týždeň. V horších prípadoch i dlhšie. No je správne, aby sme tieto takzvané hluché obdobia vyplnili bezduchými článkami, ktoré nikomu nič nedajú? Meme sú skvelé. Áno, súhlasím. Hlavne pre začiatočníkov, ktorí blogové prostredie stále len oťukávajú a snažia sa nájsť to svoje miesto, svoj štýl. Ale stavať na nich blog je... zbytočné a hlúpe.

Zapojila som sa do nespočetného množstva týchto „mini projektíkov“, ktoré sa na blogoch objavujú týždeň čo týždeň. Teaser Tuesday, Waiting on Wednesday, On My Wishlist, či vlastného Fall in love. Nulová kreativita. Každý týždeň do bodky to isté. Mesačná chvastačka je krásna v tom, že sa v nej podelíme každý mesiac o svoje nové prírastky. Top týždňa v tom, že pri jednotlivých rebríčkoch sa môžeme vykecať jedna radosť a VŽDY sú knihy v nich rôznorodé. A mojich 5 dôvodov prečo? Sama ich za meme ani nepovažujem. Dôvod? Je to snáď to najsubjektívnejšie na mojich stránkach, čo tu len môžete nájsť. Snažím sa pomocou tohto „meme“ vyblázniť, ukázať, ako niektoré veci vnímam a v prvom rade svojich čitateľov navnadiť na niečo iným štýlom, ako „profesionálnou“ recenziou (samozrejme, v úvodzovkách – nie som žiadny vyštudovaný macher ;D).

Poznám blogy, nebudem ich menovať, na ktorých každý deň nájdem nejaký článok. Pri pohľade na ten svoj len ticho zvesím ‚chvost‘ a mám chuť sa schovať. Niekedy mlčím i týždeň. No potom mi to trkne - ja nemám čo povedať. Načo budem zbytočne otravovať tým, čo je všade?

Predstavte si, že máte zoznam blogov. Čosi ako blogroll. Máte ich tam desať. Na ôsmych z nich sa objaví meme, napr. Teaser Tuesday. Prebehnete zoznam pohľadom a kliknete na dva, pri ktorých vám je autorov štýl najsympatickejší a zdá sa vám vtipný, jedinečný. Dokonca i pri vypisovaní prostých viet. Zájdete tam už len z princípu. Ostatné necháte ležať ladom a skladom, pri čom dvom blogom necháte i nejaký ten komentár. Autori, často práve začínajúcich, ostatných blogov majú zvláštny pocit. Smútia. Z časti. Pretože všetci túžime po uznaní, nejakom tom lajku na facebooku či komentári. Ľudská duša je jednoducho taká – potrebuje pohladiť.

Čo si teda o meme myslím? Meme nie sú zlé. No časom sú... zbytočné. Zabehnutý bloger dokáže nájsť vlastné a jedinečné spôsoby, ako sa o jednotlivé informácie podeliť s ostatnými (Sašenka šikovne využíva citáty z kníh do recenzií, nie je to zaujímavejšie ako neformálne Teaser Tuesday?). A verte, či nie – kvantita sa nerovná vždy nutne kvalite. Občas i mňa zamrzí, že niektorý môj článok ostane bez komentára. Občas mám slabú chvíľku, keď sa samej seba pýtam, na čo ten blog mám, keď naň neprispievam deň čo deň. Ale o tom blogovanie nie je. To, že nahodím denne 100 článkov mi návštevnosť ani kvalitu, či originalitu, blogu nezvýši. Bude na tom tak, ako pred tým. A možno aj horšie. Plus – ja sama z toho nebudem mať taký dobrý pocit, ako po dopísaní recenzie, či šialeného článku plného nezmyselných vtipov, ktoré možno pochopím len ja. No ak do tých viet vložíte čo i len trochu citu (humoru, či takej tej blogovej lásky), vyznie to úplne inak, ako vycapenie obálky. A čitateľ to tam nájde. ;)

11 komentárov:

  1. Krásny, krásny záver :) A presne tom som zistila aj ja - vyšší počet článkov nezvyšuje návštevnosť...V tom bude iný fígeľ :P

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem =) A veru že je iný. Ja väčšinou mávam tabuľkou štýl a originalita =D A hlavne štipka vtipu =)

      Odstrániť
  2. Ja som meme neprestala robiť z presvedčenia alebo preto, lebo by som ich považovala za nepotrebné ale preto, lebo sa neviem zautomatizovať. Neviem si povedať, že budem dajme tomu v utorok posielať nejakú vetu z knihy a dodržať to. Takže som s tým časom sekla.

    Napriek tomu si hrozne rada prečítam tvorivé meme, niečo, do čoho bloger musí dať tak trochu seba. Mám rada, ak je meme každý týždeň uvádzané samostatne a bloger sa k nemu nejako vyjadrí, napíše nejaký tvorivý úvod a pod., nie ak je do neho zasadená úvodná veta alebo dve, ktoré sa zakaždým opakujú. Vtedy sa ani nenamáham čítať ďalej, lebo si viem utvoriť obraz o tom, čo ma čaká.

    Súhlasím s tým, že niektorí si meme zvolili ako účinný spôsob ako zaplniť svoj blog, keď nemajú čas rozmýšľať nad niečím kvalitným. Zbavme hypoteticky všetky blogy ich meme príspevkov a myslím, že v mnohých prípadoch ostaneme veľmi prekvapení, čo sa z nich zvýši...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No yup, toto je to. Nemyslím si, že blogovanie je o tom, aby mal človek rozvrh, kedy čo pridať =) Niektoré meme si veľmi rada prečítam i ja, ale väčšina z nich je často len súhrnom večne sa omieľaných rečí, ktoré skôr uškodia, ako pomôžu. A plus - koľko krát nájdeme pri meme ako je TT alebo WoW hromadu komentárov? Ľudia ich nečítajú, pretože v nich nie je nič nové =)

      Odstrániť
  3. blogová láska!! ♥♥♥ ja ťa blogovo ľúbim :P :D :-*
    Krásny článok ;) pekne si to povedala.. diplomaticky, nikoho si neurazila a zároveň si vyjadrila čo si chcela...
    vieš že ja tvoje články a recenzie môžem... však ti to stále hovorím :P
    a som poctená a úplne roztoto (moje vyjadrovacie schopnosti sa každým dňom zlepšujú :D) že som sa objavila v tvojom článku ♥♥♥ :-* a ešte v takom super spojení!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Sašíííí ♥ :-* Veľmi dobre vieš, že i ja teba ;)

      Odstrániť
  4. Krásny a pravdivý článok :) Ja osobne drvivú večinu meme nečítam, nečítala som a púochybujem, že niekedy budem.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Opravdu moc pěkný a pravdivý článek. Jsem ráda, že jsem si ho přečetla, takové články totiž člověku vždycky něco dají, takže díky :)
    Já jsem taky svůj blog začínala hlavně na memes, ale už před nějakou dobou jsem od nich začala upouštět a to hlavně proto, že nedokážu takhle dodržovat ten systém - v úterý todle, v pátek támhleto a tak. Sem tam, když mám náladu, tak něco přihodím...

    A co se komentářů a návštěvnosti týče, tak musím říct, že občas mám taky takové krize. Říkám si, proč něco neokomentují, když už vidím, že tu jsou? Proč mi neokomentují nějakou tu recenzi - to je opravdu nikdo nečte? Tak proč to vlastně dělám? Ale pak něco napíšu, něco, co opravdu zaujme, jako třeba článek o Harry Potterovi a pár lidí se podělí se svým názorem a přidají komentář a to mi potom srdce samou radostí poskočí, protože najít pod svým článkem byť jen jediný komentář je skvělé a vždycky mě to potěší a popožene dál. A proto pořád bloguju a jsem pořád teprve na začátku. Myslím, že bloger určitě potřebuje nějakou tu dobu, aby si našel valstní styl, nějak se odlišil od té spousty ostatních a pak jistě přibude i více komentářů a lidí, kteří si jeho články přečtou...

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Stormy, myslím, že mé pocity vystihli už všichni ostatní, tak bych Ti jen chtěla poděkovat za tak hezky napsaný článek, se kterým strávila příjemných pár minut. Tento komentář přidávám hlavně proto aby jsi věděla, že máš spoustu čtenářů, kteří na první pohled nejdou vidět, protože se moc neozývají ale na tvůj blog přichází se zájmem a odchází s blaženým pocitem. Jsem opravdu ráda, že někdo dokázal tak pěkně shrnout pocity, které se odehrávají i uvnitř mě. Také jsem moc ráda, že jsi to s blogem vydržela, protože jsi pro nás ostatní inspirací! :)

    OdpovedaťOdstrániť

Je mi to veľmi ľúto, ale z dôvodu množstva spamov som musela zaviesť opisovanie z obrázka. Pevne verím, že sa množstvo spamov zredukuje a teším sa na vaše komentáre! :)