sobota, decembra 17, 2011

Pobrežie hrôzy

„Teraz chápem, že už nikdy nebudeme žiť ako pred Návratom. Čas nemožno vrátiť späť. Všetci zomrieme a Mudov bude naďalej trápiť večný hlad. To je prirodzenosť nášho sveta.“

Gabrielle vyrastá vo Viste, v mestečku z troch strán chránenom oceánom a zo štvrtej mohutnou bariérou, ktorá ochraňuje jej obyvateľov pred Mudmi. Tých aj naďalej ovláda jediná túžba – večný hlad po ľudskom mäse. Jediný útok Zabijaka však prevráti Gabrielle život naruby a musí sa rozhodnúť. Aby zachránila život svojich priateľov a ochránila svoju lásku Catchera, neostáva jej iná možnosť, len sa vybrať do Lesa kostí, rozlúštiť tajomstvo chodníkov, utiecť pred prenasledovateľmi a dostať sa do Temného Mesta.

Štýl Carrie Ryan je surový. Píše všetko tak, ako to je. Bez servítky.Ako inak to mám ešte opísať? Existuje na to ešte iný výraz? Ktovie. Pravdepodobne áno, ale v úžase a v rozpoložení, v akom sa nachádzam, nemám síl ho hľadať. Jednoducho som touto knihou nadšená. Tak nadšená, že na nič iné, ako na jej úžasnosť nedokážem myslieť. Poznáte to. V živote prečítate stovky kníh a niektoré vám zarezonujú v pamäti a hneď po dočítaní máte sto chutí sa k nim opäť vrátiť. Po dočítaní Pobrežia som mala chuť knihu otvoriť na prvej stránke a začať opäť. Stačí to na vysvetlenie môjho postoju voči nej?

Gabrielle je úplne iná ako Mary. Je sympatickejšia. Jej myslenie je logickejšie. Jej postoj k životu je viac ľudský. Bojí sa. Túži. Dúfa. Bojuje. Snaží sa nájsť svoje miesto v živote, ale stále pochybuje. O sebe. O okolí. O najbližších. Gabrielle je ľudská skrz naskrz. Mary bola príliš svojrázna. Príliš sebecká. Ale i takí ľudia existujú. A pokiaľ ste Mary v Lese kostí takmer nezniesli, napríklad ako ja, v Pobreží hrôzy pochopíte, kým vlastne je. Prečo konala ako konala. Či svoje činy ľutuje. Či by chcela čosi zmeniť. Či sa túži vrátiť tam, odkiaľ prišla. Carrie Ryan na sebe zapracovala. Zapracovala na postavách. Na ich postojoch. Vlastnostiach. Myšlienkach. Krokoch. A ak sa bojíte, že Mary a Gabrielle sú jediné postavy, ktoré stoja za zmienku – mýlite sa. Ale zbytočne vám odhaľovať jednotlivé postavy a ich úlohu v knihe, je zbytočné. Prišli by ste oveľa. Preto taktne mlčím a jediné čo ešte dodám – charaktery vás nesklamú, ale vzbudia vo váš širokú škálu emócií.

I dejová línia je lepšia. Prepracovanejšia. Dychtivejšia. Uch, čo je to za slovo? Čo ním chcem povedať? Stránky budú doslova horieť, ako rýchlo nimi budete otáčať. Pretože túžba zistiť, čo bude ďalej, je v tomto prípade priam neznesiteľná. Rozdeliť si knihu na kúsky, kvôli nedostatku času? Au! Možno začiatok nie je taký dynamický, možno tá pravá akcia začína až po prvých 100 stranách. Ale keď príde, budete vzlykať, že nemôžte čítať ďalej. Jedna facka za druhou. Krik. Plač. Smiech. Modlitby. Túžba uškrtiť hrdinov. Túžba kohosi prefackať. A v prvom rade sa nejako pomstiť Carrie Ryan, za to, čo robí vašim milovaným večerným spoločníkom. Hanba jej! Krásne akčné putovanie. Áno, to je Pobrežie hrôzy. Jednoducho famózne.

Les kostí bol len začiatkom. Slabým odvarom toho, čo prišlo po ňom. Mary nás voviedla do svojho sveta, previedla ním. Gabrielle nás vtiahla hlbšie. Ukázala nám, ako to vnímajú iní. Ako to vníma ona. Krása. Jednoducho krása. Možno trochu morbídna, ale perfektne spracovaná. Čo si len pre nás prichystala Carrie v tretej časti? Ako to celé dopadne? Na koniec už len malá rada! V žiadnom prípade pred dočítaním Pobrežia hrôzy nečítajte obsah k tretiemu dielu. Prídete o prekvapenie. O vzrušenie. O prudko bijúce srdce. Nie celkom, ale trochu určite. Nechajte sa prekvapiť a pohltiť Lesom kostí. A ktovie, možno vo svojich snoch prežijete podobné dobrodružstvo ako Gabrielle či Mary.

Moje hodnotenie:

Na úplný koniec patrí už len poďakovanie vydavateľstvu SLOVART, ktoré mi poskytlo recenzný výtlačok. A zároveň ešte druhé, ešte väčšie poďakovanie, za preklad tejto úžasnej série. Tretí diel nás čaká v septembri budúceho roku so škoricovo-žltou oriezkou (Les kostí - červená, Pobrežie hrôzy - zelená). Kto sa teší? =) Pobrežie hrôzy si môžte objednať TU a pokiaľ ste ešte nesiahli po Lese kostí (hanba vám! :D), nájdete ho TU. Príjemné čítanie ;)

4 komentáre:

  1. sa práve čítam les kostí, shame on me ja viem, ale neviem sa dočkať aj pobrežia hrôzy, niečo mi našepkáva že viem čo je za lesom hrôzy :P ... ale teším sa nan, tie oriezky sú geniálne, och dakujem krásne slovartu za to :) ja sa na tie knihy neviem vynadívať naozaj :) a radšej si tvoju recenziu čítať nebudem aj ked viem že je určite super, lebo nechcem sa pripraviť o prekvapenie, viem že gabrielle je už aj v lese kostí, tam som sa už dopracovala :) takže sa teším strašne :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Nemám tam veľmi spoilery... teda podľa mňa :D Pre každého je spoiler niečo iné ;D :) Ale dúfam, že Les kostí sa ti zatiaľ pááááči :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. páči je slabé slovo, nestíham sa čudovať kam na to Carrie chodí, ale akože ja tak držím Mary a Travisovi palce, aj ked no neviem neviem či vôbec je možné aby boli spolu ,ale tá sestra Tabitha mi seriozne lezie na city :D som zvedavá čo sa tam ešte udeje to som len na stej strane :D tak si to teda idem prečítať :) :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Super recenzia, Storms :) Teším sa, keď si KONEČNE nájdem čas a prečítam si. Les kostí sa mi celkom páčil, ale keď toto bude ešte lepšie, budem nadšená :)

    OdpovedaťOdstrániť

Je mi to veľmi ľúto, ale z dôvodu množstva spamov som musela zaviesť opisovanie z obrázka. Pevne verím, že sa množstvo spamov zredukuje a teším sa na vaše komentáre! :)