piatok, júla 01, 2011

Les kostí


„...tebou sa nebude smrť chvastať, že ideš s ňou...“

V minulosti začal ľudský organizmus napadať vírus, ktorý z ľudí vytváral chodiace mŕtvoly. V Lese kostí sa začali stavať kolónie, ktoré mali ľudí ubrániť pred ich kedysi živými priateľmi a rodinnými príslušníkmi. Občas je však nádej silnejšia ako čokoľvek iné. Žena, matka dvoch detí, stále stojí pri plote a hľadá manžela, ktorého už všetci odsúdili k smrti. V deň, keď sa jej dcéra Mary zdrží, ho zahliadne a pristúpi k plotu až príliš blízko... Mary sa začne rútiť celý svet. Musí sa pridať k Sesterstvu, pretože Harry nebol požiadať jej brata o možnosť vziať ju na dožinkovú slávnosť a sám brat ju vyhodil. Všetko sa však zvráti, keď je kolónia napadnutá Znesvätenými. Kam vedie tajomný chodník ukrytý medzi lístím kríkov a obklopený plotom? K oceánu, alebo budovám, ktoré siahajú až po nebo?

Les kostí má tajomnú hororovú príchuť.
Carrie Ryan siahla po dystópii ako mnoho autorov dnešnej doby. Vrece sa s nimi doslova rozsypalo a predsa len mi svojim príbehom autorka ukázala niečo nové. Žiť v strachu, že na vás môžu zaútočiť Znesvätení, chodiace mŕtvoly, ktoré kedysi možno boli vašimi blízkymi je... ťažké. Už len predstava žiť na pokraji smrti vytvára vrásky na čele. Pevné nervy sú pri tejto knihe požehnaním. Napriek tomu som však prvú polovicu knihy pretrpela veľmi ťažko. Štýl písania ma iritoval a to som sa s prítomným časom v knihách už stihla zmieriť. Z rozhodnutí postáv mi vlasy dupkom stáli a k tomu všetkému, neskutočne rýchle plynutie niektorých scén, ktoré si zaslúžili viacero viet... bola som síce pevne rozhodnutá knihu dočítať, ale aj to len z jediného dôvodu: Aby som nemala zlé svedomie. Zmena však nastala po prvej polovici knihy. Ako keby Carrie Ryan nahradilo jej lepšie (alebo snáď horšie? =) dvojča, ktorému písanie ide od ruky a hra so slovami je preňho prirodzená. Scéna za scénou plynie hladko. Rozprávačský štýl, ktorý na začiatku znel neskutočne kostrbato, sa stáva prirodzeným, ľahkým, s ktorým sa stretávame vo väčšine kníh.

Prostredie formuje osobnosť viac, ako sa na prvý pohľad zdá.
Mary. Hlavná hrdinka. Hrdinka, ktorú budete chcieť vyfackať a ešte jej k tomu občas i jednu vraziť. Jej myšlienky väčšinou smerujú k oceánu a budovám, ktoré siahajú až po nebo. To, čo chcú ostatní, je pre ňu ukradnuté... ona má svoj sen, sen, za ktorým sa podľa nej oplatí ísť. Celú knihu som premýšľala nad tým, čo na nej Harry s Travisom vôbec vidia. Keby že som muž, túto slečnu z ďaleka obídem, pretože sebeckosť z nej srší na každú stranu. Pravdou však je, že i s takýmito ľuďmi sa stretávame deň čo deň a nie všetky hrdinky môžu byť ako Rose (VA), Katniss (HG) či Susannah (Mediator). V dnešnom svete sa predsa len častejšie stretneme práve s menšími napodobeninami Mary, ktoré vidia len seba a svoje sny. A to ani nehovorím o jej najlepšej kamarátke Cassandre, ktorej nervové výbuchy vás privedú k hysterickému smiechu. A Marin brat Jed? Prešiel mnohými zmenami, nad ktorými som nestíhala žasnúť. Pokiaľ ste typ čitateľa, ktorý mnoho stavia na postavách – knihe sa z ďaleka vyhnite, pretože ešte i týždeň po dočítaní budete nadávať na Marinu hlúposť. Pochopenie všetkých charakterov prichádza až v posledných častiach knihy, ktoré nám napovedia viac ako ktorékoľvek pred tým, prečo sú občas vlastné sny dôležitejšie, ako čokoľvek iné.

Nikdy nevieš ako ďaleko si ochotný zájsť kvôli svojim túžbam.
Mary nebudete držať palce vždy. Občas si poviete – aj by si zaslúžila, pokiaľ by sa z nej stalo telo bez duše. Napriek tomu vás príbeh udrží v napätí – čo sa stane ďalej? Umrie Mary, alebo niekto iný? S kým nakoniec skončí? Dostanú sa až k oceánu? Stránky plynú jedna za druhou a ani si neuvedomíte a už ste na poslednej kapitole. Príbeh je určite tou silnejšou stránkou knihy. Z kolónie, v ktorej sa všetko začína, sa postupne presunieme na chodník uprostred Lesa kostí, do ktorého ustavične narážajú Znesvätení. Niektoré scény vám vtisnú slzy do očí, iné vás nazúria. Príbehu samému to však zazlievať nebudete môcť, pretože hlavným kameňom úrazu sú hlavne postavy.
 
Slovíčko na záver...
Keď sa nato pozriem, Carrie Ryan mohla do príbehu vtisnúť aspoň jednu logicky konajúcu postavu, ktorá by to všetko nadnášala. Ja nemôžem povedať, že mi niektorá postava bola sympatická, pretože by som klamala. Všetci mali chýb až-až, čo je z jednej strany perfektné, pretože ide o odraz reality, keď sa však nato pozrieme z druhej strany – i v tých najtemnejších časoch sa nájde niekto, kto sa dokáže usmiať a všetko povzniesť na úplne novú úroveň. Štýl písania sa od druhej polovici knihy zlepšuje, ako keby sa autorka potrebovala rozpísať. Prvé strany sú však utrpením. Pokiaľ ide o vašu prvú dystópiu, budete jednoznačne ohúrení, pretože ide o kvalitnú knihu, ktorá sa môže čestne hlásiť medzi tie lepšie knihy. Mám však už niečo z tohto žánru načítané a pri tejto knihe sa ma dotklo len prostredie, ktoré bolo pre mňa nové. Pevne verím, že pokračovanie bude minimálne také dobré, ako posledná tretina Lesa kostí.

Moje hodnotenie:

Chcela by som poďakovať vydavateľstvu SLOVART, ktoré mi poskytlo recenzný výtlačok. Pokiaľ vás kniha zaujala, môžete si ju objednať priamo na stránke vydavateľstva – TU.

 

">

5 komentárov:

  1. taky sem to četla a asi bych tomu dala taky 3 hvězdičky...ale nesouhlasím s tebou v jedné věci a to v tom že tam nebyla žádná sympatická postava.. Protože mě zaujal Travis a Mery mě ale úplně strašně štvala, že pořád od něj utíkala a uvědomila si, co měla, až to stratila... Jak Travis umíral-tak od té části jsem měla Mary trochu rači, ale zároven jsem ji ještě víc nesnášela, za to že s ním netrávila moc času.. Mimochodem, musím uznat, že česká obálka je mnohem lepší :)

    simča

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Simča, každý máme svoj názor :) Mňa žiadna postava nezaujala natoľko, aby som mohla tvrdiť, že mi prirástla k srdcu :) Rozumiem však, čo máš rada na Travisovi ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Souhlasím s tebou. Čekala jsem od toho poměrně víc, když to všichni docela chválili. Také jsem tam nenašla postavu, která by mi přirostla k srdci a kterou bych si vyloženě oblíbila. Nicméně, na pokračování jsem zvědavá a doufám, že bude lepší, než předchozí kniha. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Nuž, mala som si prečítať najprv tvoju recenziu a potom si ju kúpiť, pretože uplne súhlasím. Ešte som to nedočítala, ale keď vravíš že tá durhá polka je lepšia tak sa posnažím....už nikdy nebudem čítať knihy podľa toho akú majú obálku :D

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Prepáčte ale ja nesúhlasím :D mňa tá kniha neskutočne zaujiala. Marry má druh povahy ktorý mňa osobne veľmi zaujial. Do príbehu som sa vedela dokonale vžiť a knihu som prečítala bleskurýchlo :D.. Je to moja prvá kniha o zombie a preto som z nej taká nadšená, nevedela som ako dobre sa dá táto téma rozvinúť. Ale musím uznať že tam nejaké mínusy predsa len boli. Napr. nudné časti počas pobytu v novej kolónií. Histerické záchvaty a dlhé uvažovanie vo chvíli keď im išlo o život :D, časté opakovanie určitých fráz alebo myšlienok hl. postavy. Taktiež sen hl. postavy ma veľmi nezaujial a zdá sa mi že na konci knihy prejavila málo nadšenia z toho že to more konečne zazrela, nato že počas takmer každej kapitoli o ňom stále snívala. Málo opísaný priebeh boja so znesvetenými. A taktiež koniec ma veľmi nezaujial aj keď uznávam že ma zakaždým nadchlo keď niekto umrel :D. Možno som taktiež sebec a nedoprajem Marry žiadnu útechu :D. Kebyže niesom taká citlivka uznávam že by ma kniha možno mierne nudila. Ale veľké plus má u mňa nápad a prostredie ktoré prispieva k dojmu tlaku na city postavy. Taktiež sa mi páčilo že kniha je napísaná tým štýlom že sa všetko rýchlo udeje, keby autorka preťahovala každú pasáž priveľmi asi by som hodila tú knihu do koša. Niesom síce typ človeka ktorý nemá rád naťahovačky lebo Meno Vetra som úpsešne prečítala z veľkým nadšením a tam sa autor rozhodne nikde neponáhľal a každej pasáži venoval dostatok času, neskôr som mu dokonca vyčítala keď sa v druhej knihe k niektorým veciam nechcel vyjadriť lebo som sa z postavou tak stotožnila že som chcela vedieť aj ten najmenší detail. U tejto postavy mi stačil aj krátky opis pocitov :DDD

    OdpovedaťOdstrániť

Je mi to veľmi ľúto, ale z dôvodu množstva spamov som musela zaviesť opisovanie z obrázka. Pevne verím, že sa množstvo spamov zredukuje a teším sa na vaše komentáre! :)