štvrtok, marca 06, 2014

Prázdna rakva: Zrada

Port Gamble pred rokom zasiahla tragédia, z ktorej sa nestihlo spamätať a už je tu ďalšia. Výmennú študentku Oliviu dobodali na smrť. Mestom sa šíri ľútosť, smútok a vzájomné obviňovanie. Podarí sa polícii chytiť vraha skôr, ako opäť zaútočí?

Gregg Olsen je ostrieľaný autor. Usudzujem tak z toho, že séria Prázdna rakva nie je jeho prvotina a je i dosť obľúbený. A ja len sedím, pozerám na Zradu a nechápem prečo. Jeho štýl písania pripomína slohovú prácu. Neklamem. Ako keby sa nejaký prvák na strednej škole rozhodol napísať detektívku s paranormálnymi prvkami a nešlo mu to. Každá jedna veta je strohá a premyslená do detailu tak, aby z nej nešla ani len štipka emócie. Keďže je kniha napísaná v tretej osobe a rozprávačom je sám autor, doslova z toho textu kričí, že sa Gregg snaží čo najviac odosobniť a vôbec nezasahovať. Všetko tak pôsobí chladne a človek má pocit, že taká vražda – veď to je nič! Čo je dosť ironické, keď je na obálke napísané, že ju netreba brať naľahko...

Hlavné hrdinky sú opäť Hayley a Taylor. Obe sa tvária ako neskutočne inteligentné mladé devy, ktoré si každý svoj krok poriadne premyslia. A potom BUM! Robia jednu hlúposť za druhou a neraz ich to stojí takmer život. Ocko nás učil, ocko nám povedal, ocko nám verí... bla bla bla. Fajn, keď je to také nebezpečné a hrozí, že prídete o život, prečo to, DOKELU, robíte?! Nasleduje fňukanie a ospravedlňovanie a predsa im to nakoniec prejde. Vzájomná obviňovanie, seba obviňovanie, krik, plač... tým všetkým kniha prekypuje. Postavy sú opäť ploché a jedinou sympatickou je policajtka Annie, ktorá tiež nemala toľko priestoru, koľko by si zaslúžila. Tajnosti ich matky (z ktorých ste na niektoré mohli prísť už v prvej časti a tie zvyšné tiež odhalíte dosť skoro) sú zbytočne zatĺkané a tak trochu som nepochopila jej večnú nafučanosť, keď sa jej dcéry niečo pýtali. A to najvtipnejšie prichádza teraz – viete, že sú vlastne Hayley i Taylor dokonalé? Autor má totiž tendenciu prispôsobiť ich vlastnosti a schopnosti situácii. Neveríte? Prečítajte si!

Musím nakoniec priznať, že pokračovanie Prázdnej rakvy bolo o dosť lepšie ako prvá časť, ale neoslnilo. Ani trochu. Neviem, či to bude mnou a mojimi očakávaniami (alebo prehnanými nárokmi), no väčšinou som doslova trpela a rátala strany do konca (a to sa mi zvykne stávať málokedy). Ak ste starší a sčítaní, pustiť sa do tejto knihy je dosť veľký risk. Samozrejme, môžem sa mýliť. Ako oddychovka (od ktorej nič nečakáte), môže poslúžiť kniha celkom dobre a mladšiemu súrodencovi/synovi/dcére/neteri/synovcovi/mladšiemu bratrancovi apod., ktorý je fanúšikom Troch pátračov, môže Prázdna rakva urobiť radosť.

Ďakujem vydavateľstvu Fortuna Libri za poskytnutie recenzného výtlačku. 

nedeľa, februára 02, 2014

Adorkable



Love, hate, whatever...

Jeane Smith je blogerka, kráľovná výpredajov, má vlastnú značku a pol milióna followerov na twitteri. Michael Lee je hviezdou školy a futbalového ihriska, dokonalý chlapec, ktorý je snom všetkých dievčat. Nemajú absolútne nič spoločné, tak prečo sa nedokážu prestať bozkávať?!

Budem úprimná. Od prvej strany som sa ku knihe stavala skepticky. Nielenže si nesadli Jeane s Michaelom, ale ani ja som nebola na ktovieako dobrej vlne so Sarriným dielom. Ustavične ma čosi ťahalo preč a pri pomyslení, že by som si mala ľahnúť a opäť sa do toho pustiť... som radšej šla robiť niečo iné. Jediné pozitívum, ktoré som vtom celom nachádzala, bola práve drzá, tvrdohlavá a svojská Jeane. Všetko ostatné mi spôsobovalo bolesť zubov. A potom... potom som v polovici dostala facku a nedokázala sa odtrhnúť.

Aby sme ale zosumarizovali to zlé rovno na začiatok a mohli prejsť k tomu dobrému – vadilo mi, ako sa Sarra občas zbytočne venovala veciam, ktoré si nezaslúžili pozornosť. Išlo ma roztrhnúť, keď čosi, čo by potrebovalo rozviesť, ostalo nedopovedané alebo jednoducho odfláknuté. Trhala som si vlasy pri každom Michaelovom „ale rodičia...“ a ustavične naňho v duchu kričala, aby sa spamätal, má 18 a už viac nepotrebuje, aby ho mama vodila za ručičku. Áno, aj 18 ročné decko potrebuje pevnú ruku, ale neviem, neviem... mám len priveľmi benevolentných rodičov, že tieto maniere v rodine Leeových mi vôbec, ale vôbec neprišli akokoľvek reálne? A bohvie. Možno som len vychytala v lotérii fakt, že rodičia tu síce sú pre mňa, ale nemajú potrebu mi vliezť aj do nohavíc, len aby zistili, že všetko je také, ako má byť (nie, nehľadajte tam sexuálnu narážku, žiadna v tom nie je)!

A keďže som sa vyriadila dosť, poďme na to príjemnejšie! Jeane je otravná, protivná, jednoducho neznesiteľná osoba, ktorú by ste vážne nechceli stretnúť. Protivní ľudia sú prosto protivní ľudia a ťažko s nimi vyjsť. Ale sú tu. Každý deň sa s nimi stretávame a musíme popasovať s tým, ako sa k nim vlastne správať, aby sme ich zbytočne nepodráždili a nepočúvali ich siahodlhé monológy. A Jeane (opomeňme fakt, že je svetoznáma) je presne takýto typ človeka. Akokoľvek týchto ľudí neznášate, v knižnom svete je to príjemná zmena. Väčšinou ide o vedľajších hrdinov, ktorí ostatným strpčujú život. Nevidíme im do hlavy, nevieme, čo ich vedie k tomu, aby boli takými, akými sú. Vieme o nich jednoducho prd. O Jeane vieme všetko. Prečo robí to, čo robí. Koľko síl ju to vlastne stojí. Čo všetko musí obetovať...

Samozrejme tu máme Michaela, ktorý stojí za pozornosť len v blízkosti našej „milej“ hlavnej hrdinky. Inokedy je roztrasené želé, pri Jeane sa mení na chlapa, ktorý má vlastné názory a dokáže si za nimi stáť. Nechcem znieť feministicky a tvrdiť, že len žena dokáže nájsť v mužovi jeho pravú tvár, ale... v tomto prípade to sedí. Napriek ich rozdielnosti – alebo práve vďaka nej? – si priam dokonale padli do noty. Do polovice je to hlavne o tom, ako sa v duchu snažia presvedčiť, že by to mali ukončiť... keď sa konečne dostanú cez túto fázu, celá kniha naberie úplne iný záber a hlavne posledných 100 strán zhltnete na jedno posedenie.

Takže... Adorkable nie je kniha pre všetkých. Niekomu sadne viac, niekomu menej. Mne sadla rozhodne teda menej a určite by som sa radila do prvej skupiny, ak by sa celá niesla v duchu druhej polovice. Nevadí, nemôžem mať všetko, že? Avšak jedno veľké plus si Sarra jednoznačne zaslúži. Zabŕdla do témy sex, ktorej sa väčšina autorov literatúry pre mládež bojí ako čert kríža. Pretože sex je tabu! Slová ako erekcia, orgazmus, klitoris apod. nemajú mladí ľudia v slovníku a musí to tak ostať. Áno, áno, je to tak. Verte tomu ďalej! A my ostatní dúfajme, že prídu viacerí ako Sarra a budú o všetkom písať vážne tak, ako to je.  


sobota, januára 11, 2014

Anywhere

HLAVNÉ HESLO KNIHY: Keď sa nevieš postaviť vlastným problém zoči-voči, ujdi do Európy.

Skye má všetkého plné zuby: plánovanej svadby s mužom, ktorého vlastne ani nemiluje, svojho nudného života a ešte viac svojej matky, ktorá ju ustavične komanduje. So svojou najlepšou priateľkou sa vydá na dlhé roky plánovaný výlet do Európy – kým sa všetko nepokazí.

Paige sa musí vrátiť späť do Ameriky a Skye ostáva sama. Práve v tú najbezradnejšiu chvíľu stretáva Ashera, ktorý sa ku nej pridáva na cestu do Ríma. Rozumejú si stále viac a viac, no obaja si uvedomujú, že nech sa stane čokoľvek, nesmú jeden druhému podľahnúť. Ale čo ak je láska silnejšia ako rozum...

...a všetko skĺzne do starého známeho klišé bez akejkoľvek štipky originality. Dievča stretne chlapca, spriatelia sa, chcú niečo viac, ale nahovárajú si, že nemôžu byť spolu lebo po a, po b, po c, atď. A ako čerešnička na torte je matka hlavnej hrdinky, z ktorej má naša Skye mindráky a ustavične si opakuje, že do nej nemôže hučať, pretože je medzi nimi OCEÁN. Celá kniha sa teda točí okolo Skye, jej ľúbostných vzťahov, jej matky a budúcnosti, ktorú si ešte nevybrala. Dobrodružná cesta skrz európske mestá je odsunutá na druhú koľaj a v je to len a len dobre.

Stále tak trochu od amerických autorov pri príbehoch z Európy čakám nejaký ten nadhľad. Starý kontinent je síce iný ako Amerika a priam žije históriou, ale celkovo je ten život odlišný, ako si ho väčšina ľudí spoza veľkej mláky predstavuje. Nežije sa tu s takou ľahkosťou a dokonca ani ako turista sa k všetkému nedostanete lusknutím prstov. Avšak J. Meyers, autorka knihy, si očividne ako väčšina myslí, že Európa je rozprávková krajina s miliónmi možností, o ktorých nikto ani len netuší.

Jedinou výhodou tohto kratučkého príbehu (má cca 250 strán) je dynamický a ľahko napísaný text, ktorý doslova a dopísmena ubieha pred očami. Ani si neuvedomíte, že ste už na poslednej strane. Sám Asher je tak trochu neuveriteľnou postavou. Chlap, ktorého v uliciach Paríža určite nestretnete, ale jeho nežnosť a milé správanie pohladí na duši. A Skye... Skye je inteligentná a zároveň neskutočne hlúpa. Neuvedomuje si svoje možnosti a radšej svojim blízkym dovolí, aby ňou hádzali ako s handrou, pretože ich nechce sklamať. Príklad by som si z nej určite nebrala a jej matku hodila do mlynčeka na mäso. A jej bývalého frajera tiež.


Anywhere je oddychovkou, ktorá neoslní, ani neurazí. Máte depky, ťažké obdobie, veľa vecí na práci a potrebujete si večer vydýchnuť? Kniha je ako stvorená pre vás. Chcete premyslený dej, zaujímavé postavy a kvalitnú literatúru? Ech... budem sa spolu s vami tváriť, že J. Meyers tento „skvost“ nikdy nenapísala a po tej pravej knihe môžete pátrať ďalej.

nedeľa, januára 05, 2014

Nadšenie, nadšenie, číre nadšenie! A potom bum...



Neviem či sa vám to stáva, ale mne pravidelne. No dobre... nie AŽ TAK pravidelne, ale stáva sa. Prečítam knihu, som z nej úplne na mäkko a do sveta vyhlasujem, že neviem, či vlastne budem schopná prežiť do dňa, keď vyjde druhá časť. A tretia. A štvrtá. A tak... Občas je dokonca už von aj celá séria, že?

Potom príde dátum vydania (resp. čas pustiť sa do dvojky a tak) a potom prejde rok a potom ďalší a tak nejako zistím, že pokračovanie som si stále neprečítala... a pri tom som z prvej časti bola doslova a dopísmena odvarená! Ustavične som na ňu myslela a teraz časom mám pocit, že to nebolo až také dobré. Že som bola len opitá knihou, ktorá je v skutočnosti dosť o ničom. Alebo si z nej už jednoducho nič nepamätám? Who knows...

Dokonca sa už stala aj taká vec, že celá nadšená som sa do tej knihy pustila a potom... v polovici zrazu prestala. A prešiel jeden mesiac, druhý, tretí... ja som už aj zabudla o čom to bola a aj to, že som tú knihu vôbec čítala. Potom na ňu narazím, hanbím sa ako pes a tvárim sa, že čosi také sa v živote nestalo a je to len výmysel mojej chorej mysli.

BLOODFEVER od Karen Marie Moning
http://deannalynnc.files.wordpress.com/2010/12/bloodfever.jpg
Bloodfever je druhá časť série Fever (v češtine Horečka, vydáva Jota). Prvý diel bol jednoducho sen. Čítala som, čítala a čítala a nevedela prestať. Tú knihu som fakt zhltla. A potom som sa pustila do dvojky. A potom sa mi pokazila čítačka... Aby ste si nemysleli, bolo to veľmi srdcervúce obdobie. Všetko dopadlo našťastie dobre a uznali mi reklamáciu. Problémom bola Bloodfever. Nevedela som, kde som skončila. Jedno obdobie som z toho mala aj depku (ehm... asi pár minút niektorého dňa, ale tak... ráta sa to, nie? Trpela som!) a čítať od začiatku sa mi to nechcelo. Nebol čas. Nebola chuť. Potrebovala som vedieť, čo bude ďalej a nie ako šibnutá hľadať, kde som vlastne dokelu skončila! A tak to stagnuje. A ja stále neviem, čo sa dialo ďalej. Našťastie je Fever jednou z tých sérií, ktoré chcem VÁŽNE dočítať. A aj dočítam. Otázne je kedy... ehm...

TEMNÝ RÁJ od Patricka Nessa
http://www.jota.cz/content/images/eshop/Chaos2_Temny-raj_teens.gif
Toto je prípad, keď som sa ku pokračovaniu Hlasu nože ani nedostala. Celá nadšená som asi pred rokom alebo dvomi presvedčila sestru, nech mi kúpi na narodeniny pokračovanie. Že je to perfektné! Stále si stojím za svojím. Patrick Ness píše úžasne a svet, ktorý vytvoril, je taktiež úžasný a všetko ohľadom Patricka Nessa a jeho kníh je úžasné... a potom som tu ja, ktorá to všetko kazí. Viete... Hlas nože sa mi veľmi páčil. A skončilo to dosť tak, že som hneď potrebovala pokračovanie, ktoré ale doma nebolo. Dostala som ho neskôr. A tie všetky pocity nejako vymizli a ja som už trpela kvôli iným príbehom. Teraz si radšej kúpim trojku a po maturitách dám od začiatku celú sériu, lebo takto to nepôjde. Proste nie. Bŕŕŕ!

REZISTENCIA od Veronicy Roth
http://www.gorila.sk/i/imgs_orig/693/506693.jpg
V mojom currently-reading liste bola ozaj veľmi, ale veľmi dlho. Za deň som prečítala polovicu. Inak to jednoducho nešlo. Dokonca v angličtine (teda niežeby to bol nejaký zázrak, len podotýkam, že to bolo ešte v časoch, keď vyšiel originál)! A zrazu na druhý deň som na príbeh Tris nemala chuť. Ani na ten ďalší. Z dní boli týždne, z týždňov mesiace a už je tomu cez rok. Von je aj posledný diel a ja za sebou stále nemám druhý. Na svoju obranu musím podotknúť, že som sa do nej už pustila od začiatku po druhý raz. Ani neviem kde som. Ale snažím sa. My pinkie promises!!!

DARE YOU TO od Katie McGarry
http://www.katielmcgarry.com/image.axd?picture=2012%2F12%2FDare-You-To-9780373210633_SHC_FC.jpg
Pushing the Limits (v češtine Překroč svůj stín) ma bavili. Veľmi. Chápem, že to nie je vysokohodnotná literatúra. Ja si to aj uvedomujem a žiadna recenzia, ktorá jej vytýka všetky klišé, ktoré autorka pozbierala, ma nenahnevá. Dokonca s ňou súhlasím v každom bode. Lenže ja som taký blbec, že takéto knihy jednoducho k životu potrebujem. Dare You To som začala čítať okamžite, keď mi prišla domov. Marí sa mi, že už stihla vyjsť aj trojka. A ja stála kvasím asi na stej strane dvojky a neviem sa pohnúť ďalej. Nemajte mi to za zlé, mne sa tá kniha páči a nie som ňou nijako znechutená. Len... ja neviem. Asi čakám na zázrak, kedy sa prečíta sama a ja z nej budem mať len dobrý pocit na duši. Inak si to vážne neviem vysvetliť.

THE ETERNITY CURE od Julie Kagawa, REBEL HEART od Moira Young
https://d202m5krfqbpi5.cloudfront.net/books/1362772965l/13581990.jpghttp://img1.fantasticfiction.co.uk/images/n79/n395530.jpg
The Immortal Rules pošli veľmi rýchlo. Dokonca si pamätám, ako som všade písala, že ja umriem, kým vyjde pokračovanie. Ha... no... to je už nejaký čas von a ja som sa doň stále nepustila. Rovnaký prípad je Blood Red Road (vyšlo ako Krvavá cesta, CooBoo). Len tie som čítala asi mesiac... nebol čas a bolo to príliš dobré nato, aby som to dala za jeden deň. A vyšla dvojka. A ja som z toho nadšená. A teším sa na trojku! A radšej si na ňu dokonca počkám... v oboch prípadoch. Jednotka vždy skončila dosť otvorene s tým, že som bola s nervami v koncoch. Potrebujem po ruke uzatvorený príbeh. Takže čakáme! Jo!

ĎALŠÍ PÁNI NA HOLENIE:
Middle Ground (Awaken #2) od Katie Kacvinsky
Unravel me (Shatter Me #2) od Tahereh Mafi
Kto je Mara Dyerová? (Mara Dyer #2) od Michelle Hodkin
...a iné, o ktorých radšej pomlčíme...

HYBRID NA ZÁVER
 https://d202m5krfqbpi5.cloudfront.net/books/1327929098l/8541840.jpg
Rules of Attraction od Simone Elkeles sú druhým pokračovaním série Perfect Chemistry. Prečo hybrid? Ide o to, že zo série som čítala len túto jednu časť. Bolo mi povedané, že je lepšia ako jednotka. O dosť. A moja chorá hlava si vzala do hlavy, že si RoA prečíta a na jednotku sa vyprdne. A tak som sa na ňu vyprdla. Aj na trojku. Tá kniha je síce plná klišé, ale bola perfektná. Mne sa páčila. Veľmi. Pýtate sa, či si prečítam jednotku a trojku? To je vo hviezdach, ale pri mojom štýle... asi nie.

A ako ste na tom vy? Stalo sa vám, že ste boli z niečoho nadšení, nevedeli sa dočkať, kedy sa pustíte do pokračovania a nakoniec ste sa k nemu aj tak nedostali? Alebo aj keď áno, tak až po veľmi dlhej dobe? :)

sobota, januára 04, 2014

Bobby Conroy vstává z mrtvých a jiné strašidelné příběhy



http://storage.albatrosmedia.sk/albatrosmedia/images/large/d972b9706c9fe4267a3e1ca79b6b8014.jpgViete si predstaviť, že váš najlepší priateľ by bol nafukovací?

To najkrajšie dievča, ktoré vie všetko o filmoch, mŕtve a predsa by sa s vami rozprávalo?

Že by vás zatvorili do pivnice, v ktorej je starý nefunkčný telefón, na ktorý v noci volajú mŕtvi?

A čo ak vás prenasledujú ľudia z kariet a jediná možnosť, ako sa pred nimi schovať, je nasadiť si masku?

Joe Hill má neuveriteľný dar slova. Každá jedna veta vám hladko skĺzne dole gágorom. Bodaj by aj nie, keď mu v žilách koluje krv Stephena Kinga. No určite nie je ľahké tvoriť v tieni svojho otca. Napriek tomu to Joe zvláda ľavou zadnou a dokonca sa ani veľmi nezadýcha. Veď prečo aj, keď mu to ide tak zľahka, že?

V zbierke Bobby Conroy vstává z mrtvých a jiné strašidelné příbehy nájdete spolu 16 poviedok, pri čom je každá úplne iná. A keď vravím úplne, tak úplne. Jedna druhej sa takmer v ničom nepodobajú a spoločný je snáď len priam kráľovský štýl, akým sú napísané. Vybrať si môžete medzi tými kratšími a oveľa dlhšími. Ak sa ale tešíte na parádnu hororovú nádielku, musím vás schladiť ešte na začiatku – nie všetky sa do tohto žánru radia a nájdeme medzi nimi aj pár hybridov. Jednoducho by som ich nazvala divné. A dôležité je podotknúť aj fakt, že si nie sú tak celkom rovnocenné. Na chvíľku zabudnime na štýl, ktorým sú napísané a zamerajme sa na ich kolísavú kvalitu.

V prvom rade – na mnohé si po dočítaní ani nespomeniete. A možno vo vás nezanechajú ani žiadne pocity. Len nejakú prázdnotu, ktorú nemôžete vyplniť. Je pravdepodobné, že z časti to bolo i preto, že Joe nedokázal niektoré poviedky ukončiť tak, aby nám ich rozuzlenie vyrazilo dych. Neviem, či to bolo nedostatkom inšpirácie, času alebo počtu strán. Výsledok je ale rovnaký. Občas mi bolo priam do plaču, ako nedôstojne skončili. Otvorené konce mi nevadia... pokiaľ mám istotu, že čoskoro do rúk dostanem nejaké pokračovanie alebo je moja myseľ natoľko zmätená, že si dokáže vyvodiť vlastné (šialené) závery.

Aby to však nebolo len o kritike, Joe Hill napísal aj také poviedky, na ktoré jednoducho nebudete môcť prestať myslieť. Vytasil niekoľko veľmi zaujímavých nápadov. Dokonca si myslím, že by si zaslúžili i viac pozornosti a v budúcnosti by sa im mohol povenovať i v niečom dlhšom. No bohvie, či by práve kvôli tomu nestratili svoje čaro. V každom prípade ale dúfam, že sa raz k niektorému z nich vráti. Veľmi by ma to potešilo a určite nie som sama.

Bobby Conroy vstává z mrtvých a jiné strašidelné příběhy je kvalitnou zbierkou, pri ktorej si ani neuvedomíte, že obraciate poslednú stranu a je po všetkom. Nie všetko vám utkvie v pamäti, ale to niečo čo tam ostane, bude nezabudnuteľné. Na zbierkach je čarovné práve to, že nemusíte čítať celú knihu zas a znova kvôli obľúbeným pasážam – stačí, že si nalistujete príbeh, na ktorý máte práve chuť a voilá – číra spokojnosť z čítania je na svete. Určite si ale každý jeden príbeh zaslúži pozornosť. A ako sa hovorí – koľko ľudí, toľko ľudí – čo sa páči mne, nemusí sa teba. Preto si všetky poviedky nájdu miesto v srdci niektorého čitateľa.

Chcela by som poďakovať spoločnosti ALBATROS MEDIA za poskytnutie recenzného výtlačku.