sobota, júna 20, 2015

Maj ma rád | Ukradnúť si, čo nám nepatrí, sa nie vždy vyplatí.

Je jedno, či žijete tak vyrovnaný život ako Soňa alebo nie. Osud vás aj tak dostihne. Či ste sa mali z danej situácie niečo naučiť alebo vás mala len potrestať, je druhoradé. Dôležité je, že keď urobíte niečo zlé, i keď ste to možno nechceli, tak sa vám to nejako vráti.

Soňa cvičí jogu. Pracuje ako dula. Každý deň pije zelený čaj a jedáva to, čo prináša sama príroda. Žiadne nezdravé umeliny. Má partnera už roky rokúce a po boku najlepšiu priateľku Riu, ktorá ju podrží v každom smere. Je šťastná. Aspoň si to myslí.

Nie vždy všetko vychádza tak, ako chceme. Nie každý vzťah končí happy-endom. Nie každý deň v práci je krásny deň. A kniha Maj ma rád je toho trpko-sladkým dôkazom. Soňa v živote urobila zväčša len tie správne voľby, ale stačila jedna-jediná zlá, keď sa pokúsila ukradnúť šťastie niekomu inému, a všetko sa zrútilo ako domček z kariet.

Viete, čo mi na tejto knihe prišlo najkrajšie? A vlastne na väčšine Evitiných kníh? Vzťah najlepších kamarátok. Pretože presne takto to funguje. Ja spravím prešľap, moja najlepšia kamarátka je tu, aby ma podržala. Podporila ma. Pomohla mi vylízať si rany. A funguje to i naopak. Čokoľvek sa deje, vieme, že jedna druhej môžeme zavolať i o polnoci i s tou najhlúpejšou vecou. Sme tu jedna pre druhú. A tak sú navzájom pre seba vo svojich životoch i Evitine hrdinky.

Celá kniha Maj ma rád je oslavou života. Zdravého životného štýlu. Vyrovnanosti medzi dušou a telom. A zároveň upozornením, že niektoré veci nám nikdy nebudú patriť. Akokoľvek si to budeme želať. Akokoľvek v to budeme dúfať. Niečo nám jednoducho nie je súdené a nepatrí nám.


Nakoniec sa už len priznám, že ide o moju najobľúbenejšiu knihu z Evitinej tvorby a určite sa k nej v dohľadnej dobe vrátim. Ak ste od Evity ešte nič nečítali, myslím si, že Maj ma rád je správna voľba.

Moje hodnotenie: 95% 

utorok, júna 16, 2015

Delirium #3: Rekviem | Posledný boj v mene lásky

Lena a Hana. Dve najlepšie priateľky, ktoré stoja na úplne opačných protipóloch. Lena, zamilovaná, žijúca uprostred divočiny a bojujúca za možnosť milovať. Hana, vyliečená, žijúca pokojný život, ktorú čaká svadba a bojuje s tým, že liečba nebola stopercentná. Rekviem, tretia časť série Delírium, zatracovaná a nie práve obľúbená.

Prvá časť bola sladká ako med. Druhá teoreticky to isté, len obrátene – už Lena nebola tá, ktorá chce byť vyliečená a láska jej postoj zmení, bola tá, ktorá presviedčala svoju „lásku“, aby sa pridala k nim. Tretia časť je skôr v bojovom duchu. A je veľmi, ozaj veľmi dobrá a mňa stále prekvapuje, prečo na ňu ľudia „pľujú“ (samozrejme, nie doslova!). Priznávam, že druhá časť bola v mojich očiach slabá. Veľmi slabá. Zbytočná. No Rekviem všetko to, čo chýbalo v Pandemóniu, vynahrádza a ťahá človeka na nekonečnú jazdu.

piatok, mája 29, 2015

Sushi v dushi: Nie vždy sa hľadať šťastie v inom kúte sveta oplatí.

Japonsko, krajina vychádzajúceho slnka s množstvom tradícií a nádhernou kultúrou. Pre mnohých ľudí sú jej obyvatelia chladní ako ľad. Úctiví, pokorní, poďakujú sa vždy dvakrát a niekoľkokrát to dotyčnému vrátia späť. Dalo by sa povedať, že nami Európanmi opovrhujú a zároveň nás obdivujú. Denisa Ogino, autorka knihy Sushi v dushi, mala možnosť počas svojho 10 ročného pobytu spoznať tento záhadný a inšpiratívny národ a dokonca s jedným Japoncom i žiť v manželskom zväzku.

Denisa sa do Japonska dostala čírou náhodou – jedného dňa prišla ponuka práce a ona sa rozhodla ísť. Nič ju u nás na Slovensku nedržalo. Avšak keď prišla, práca, ktorú ju čakala, nebola tá, o ktorej sa hovorilo – mala sa stať hosteskou. Aby vás to nemýlilo – hosteska nie je prostitútka, je to spoločníčka. Rovnako ako gejša, len bez všetkých tých nádherných vecí okolo toho. Hosteska má byť pri mužovi, počúvať jeho trápenia, rozprávať sa s ním, baviť ho, dodávať mu sebavedomie, nie telesne ho potešiť (i keď... =) výnimky potvrdzujú pravidlo, hejže). Keďže nemala na výber a chcela sa dostať domov, potrebovala zarábať a tak sa svojej úlohy zhostila čo najlepšie. No Japonsko sa jej pomaly, ale isto dostávalo pod kožu a už nebolo kam ujsť.

Na knihe cítiť, že ju nenapísala Denisa sama, ale Evita Urbaníková. Ak ste mali možnosť niečo od Evity čítať – a teraz stranou, že ide o ženské romány – veľmi ľahko rozpoznáte jej štýl. Voľbu slov. A možno je to občas na škodu ako na úžitok, ale to vám nebude vôbec vadiť. Číta sa to celkom príjemne, len niektoré slová a slovné spojenia trochu bijú do očí. Kniha samotná je rozdelená viac-menej na dve polovice – na obdobie, keď Denisa fungovala ako hosteska a na jej manželstvo s Japoncom. Ja osobne sa musím priznať, že keď ešte robila hostesku, bolo to niekoľkokrát zaujímavejšie ako jej spolužitie s manželom. Jednak preto, že sa tomu obdobiu svojho života venovala viac a aj z dôvodu, že to bolo celkovo zábavnejšie. Jej manželstvo nebolo dvakrát šťastné a ako sama verejne prichádza, šlo o životný omyl, no taký je život – všetko zlé je na niečo dobré. Bohužiaľ, manželstvu sa ani zďaleka nevenovala toľko, ako obdobiu keď fungovala ako spoločníčka a mnohé otázky ostali nezodpovedané.


Na koniec by som povedala len toľko, že na každú situáciu existuje niekoľko pohľadov a Denisin nemusí platiť (a určite ani neplatí) na úplne celý národ. Ale je to zaujímavé čítanie a pohľad do hláv a na samotnú mentalitu Japoncov. Určite sa tam nehodlám nikdy presťahovať, ale pozrieť sa? Prečo nie. Tajuplné Japonsko je nádhernou krajinou napriek prírodným pohromám, ktorých tam je neúrekom, no vydať sa za Japonca? Radšej nie. To budem loviť ďalej v našich európskych vodách. Knižku určite odporúčam, hlavne ak máte chuť na niečo pohodové a zároveň zaujímavé. Nemali by ste sa sklamať.

Moje hodnotenie: 75%



sobota, februára 14, 2015

Sedem kráľovstiev #2: Ohnivá | Vitajte vo svete oblúd, ktoré vás očaria a pravdepodobne zabijú.

Vatra je obluda. Jej vlasy žiaria v diaľ a svojou krásou uhranie nejedného muža. No to nie je jediný dôvod, prečo sa jej ľudia boja – je poslednou ľudskou obludou v celom kráľovstve a jej výnimočné schopnosti všetkých desia. Dôvod? Jej zosnulý otec. Avšak keď hrozí, že kráľ bude v už bez tak nefungujúcom kráľovstve zvrhnutý, Vatra prijíma ponuku a odchádza zo svojho útočiska priamo do hlavného mesta, kde stretáva i zvláštneho chlapca s dvojfarebnými očami...

Ohnivá sa časovo odohráva 30 rokov pred Výnimočnou. Okrem jednej postavy, ktorá zohráva v prvej časti Siedmich kráľovstiev veľmi dôležitú úlohu, s ňou nemá ktoviečo spoločné. V kráľovstve Hvozdov sa nerodia výnimoční ľudia, no nájdete tu množstvo dych berúcich oblúd. Pestrofarebné perie, srsť a pohľad na ne vás zbaví všetkých myšlienok. A keď má takúto moc zviera, čo všetko môže dokázať taký človek?

Hlavná hrdinka Vatra je ľudská obluda. Dokáže ovládať myseľ a ľudia sa jej radšej stránia. Napriek tomu, že má povahovo ďaleko od svojho otca, ktorý svoj dar využíval naplno a málokedy s čistými úmyslami, sa sama seba a toho, čo dokáže, bojí. Kto by sa nebál? Čo ak sa nechá svojou mocou ovládnuť tak, ako kedysi jej otec?

štvrtok, januára 08, 2015

PADLÍ ANJELI #1: Padlí anjeli a Leviatan | Naplní sa proroctvo?

Aaron je obyčajný chlapec, sirota, ktorý sa konečne dostal do dobrej pestúnskej rodiny. Podarilo sa mu nájsť si priateľov a všetko sa zdá byť v najväčšom poriadku. Ale samozrejme, ako to už raz býva, nebolo by o čom písať a preto sa na jeho osemnáste narodeniny všetko zmení. Začne rozumieť cudzím jazykom i vlastnému psovi a má pocit, že je švihnutý. Až kým mu jeden muž nepovie, že je potomok anjela a človeka – Nefilim. Toto zistenie odmieta, no ak sa s ním čím skôr nezmieri, temné sily by ho mohli zničiť...

Anjelská téma nie je mojou obľúbenou a to hlavne z dôvodu, že väčšina autorov (ehm... teda... autoriek) skĺzava k srdcervúcim romancám medzi ľudskou devou a nadprirodzenou bytosťou. Nepopieram, Thomas E. Sniegoski sa láske úplne nevyhol, ale vcelku šikovne ju odpratal bokom a okrem jemných zábleskov na čosi ako „trable v ráji“ nepomyslíte. A možno to je tak trochu chyba, pretože knihe chýba šťava.